utorok 28. novembra 2017

28.11. - Čarovné Ruky Spidermana...

Niekedy sa mi nechce prácne hľadať menšie doplnky, ktoré boli uskladnené na ďalšiu sezónu – „uskladnené“ znamená, že sa založia na nejaké logické miesto, ktoré mi „určite nevyfučí z hlavy“ a potom sa na ne aj tak zabudne a nič v byte mi nedáva dostatočnú logiku na to, aby som vec znova našla.
Ale mláďa je veľký motivátor! Keď začne byť opäť raz posadnutý hrou na Spidermana a začne nosiť na rukách čierno-červené ponožky, aby mal spidermanovské ruky, hneď sa mamka lepšie rozospomína. To, že v ponožkách (na rukách!) spáva, to sa ešte dá ako tak prekusnúť, ale to, že otvorí susede, vyletí na chodbu s oponožkovanými rukami a v nasledujúcej sekunde zmiznutia zahlási, že je „špidrman“, tak to už ma trápi na srdci. Predsalen všetky chceme, aby naše ratolesti pôsobili inteligentne. Aspoň trochu.
Takže som sa naštvala a prstové rukavičky so spidermanovským motívom boli okamžite nájdené. Určite sa mu v nich bude spať lepšie...

pondelok 16. októbra 2017

streda 11. októbra 2017

Ako to dopadne, keď chce byť jeden z rodičov „dobrý policajt“

Drahého niekedy prepadne silná túžba byť „dobrý policajtom“. Vždy som bola proti, pretože logicky potom na mňa pripadá tá horšia úloha. Vo výsledku je to ale kontraproduktívny postoj aj pre neho. Mláďa totiž inštinktívne vycítilo, že je mäkota a začína ma proti nemu používať ako zbraň. Názorný príklad:
Tato, prosím si chipsy.“
„Nie Teuško, to nie je jedlo pre teba.“
„Poviem to mame a tá ti vynadá!“
Samozrejme mu nevynadám, že nedal mladému na raňajky chipsy :D, ale evidentne dúfa, že som ideálny zastrašovací aspekt :D.
Včerajší príklad to však demonštroval ešte krajšie.
Čítala som mu rozprávku a on vyhlásil, že je smädný. Zavolala som na drahého do obývačky, aby mu k postieľke priniesol vodu, ale nepočul.
Hovorím: „Choď za tatinkom a pekne ho popros, aby ti dal piť.“
S nevinným pohľadom prikývol a vyrazil. Počula som ako predupal predsieň, vrazil do obývačky a autoritatívnym – šušľavým – hlasom zareval:
„Nepočul si?!!! Maminka ti káže doniesť vodu!“
No drzosť nad drzosť, aby trpaslík, čo ledva rozprával takto zaziapol po rodičovi, doslovne v znení: „Neošul si? Maminka ti káše donést piť!“
Takže moja rada znie nebyť prehnané sladký :D. Ono tie tvory vašu dobrotu vycítia na kilometre a potom si počkajú na vhodnú príležitosť, kedy ju použijú proti vám a bez ľútosti zaútočia!

pondelok 25. septembra 2017

25.9. - Komunikujeme...

"Vypneš ten ojebač? Ja sa ho bám!"
...
Inak povedané: "Vypneš ten ohrievač? Ja sa ho bojím!"
Niektorým slovám vážne rozumie iba matka...*povzdych

pondelok 4. septembra 2017

4.9. - Druhák v škôlke....

Môj mališký sa stal druháčikom v škôlke! Tentokrát sme ho teda odviedli obaja (obvykle chodí ráno manžel a ja poobede). Ale byť druhákom je veľká vec, čiže som si dala slušivú blúzočku, slušivú sukničku a rozhodla som sa, že ho hrdo odprevadím do triedy. Aby mal pekné, výnimočné ráno. V aute mi rupli nervy, pretože jemu rupli nervy a zvýšili sme na seba hlasy. Keď si vybral novú skrinku pri novej triede začala som zbesilo poletovať po nástenkách a hľadať nové informácie, pričom som ho pucovala, že si nevybral skrinku podľa zoznamu, ktorý už visí na stene. Moja nervozita z ničoho sa stupňovala. Kým sa zvyšovali moje rýchlostné obrátky pri hľadaní informácií, ktoré ešte oficiálne neexistujú, tatinko ho zatiaľ v pokoji prezul, vytiahol mu nové opraté veci do skrinky a odviedol ho do „zbernej“ triedy.
Okolo mňa chodili nejakí podozriví ľudia s kvetmi a bonboniérami.
Hádajte, kto bude ešte pred vyzdvihnutím mláďaťa zbesilo letieť do obchodu po dezert pre učiteľku???!!!
Cítila som sa ako barbar!
Vlastne som moju malú rodinu aj oboznámila s presvedčením, že sme „všetci barbari“!
Popri stresovaní a osočovaní sa som si ani nevšimla, kedy naše mláďa spokojne zmizlo v triede. Zabudla som ho objať a uistiť ho, že má pred sebou skvelý prvý druhácky deň.
Vidím to poobede k tomu učiteľskému dezertu aj na kinderko.
A začínam si myslieť, že do niektorých vecí by sa matky proste nemali starať! 

pondelok 24. júla 2017

24.7. - Zrod malého Pľuščenka sa oficiálne odkladá o rok...

No takže takto. Som si povedala, že si idem vychovať budúceho krasokorčuliara. Keďže ja cez rok chodím na kraso pre dospelých a teraz cez leto som každú nedeľu na ľade a snažím sa aspoň udržať vo forme, kým nezačne nová sezóna kurzov. No a v synovi vidím nového Pľuščenka, čo si budeme hovoriť. Lenže...viete... to moje mláďa...
Dostalo prvú životnú lekciu. Že veci nejdú ľahko len preto, že si to on želá. Hoci kamoška ma pri rozhovore jemne upozornila, že tak do hĺbky to asi nerozoberal. Asi má pravdu. Koniec koncov, keď sa kde tu zabudne pri hre, pociká sa do gatí. Asi od neho chcem veľa.

piatok 7. júla 2017

DOVOLENKA alá "Keď už Máte Dieťa..."

Tatralandia je super. Je to taký komplex tobogánov obkolesený Tatrami a keby pršalo, pokračujú až do vnútorného komplexu, kde je veľká pirátska loď, aby ste mohli odložiť ratolesť a dať si chill.
Za nič zo stánkov tam priamo neplatíte, iba si pípnete náramok o prístroj a pripíše sa vám to na účet, čo vám otvoria – to aby ste stratili prehľad o výdavkoch a na konci, keď sa bude suma naraz vyplácať, aby vás porazilo :D. Toť môj názor. Ale veľmi som sa na našu prvú rodinnú dovolenku (myslím v zložení – mama, tata, mláďa) tešila, aj na to ako popíšem svoju skúsenosť s dovčou v Tatralandii. Ale viete čo? Takto na posledné Vianoce som sa tiež tešila, mala som ich mega rozplánované s kopou príjemných návštev a poriadneho oddychovania – ale malý potom schytal vysoké horúčky a celé dni sme ostali zaseknutí na jednom mieste a prebdeli sme toľko nocí, že sme s drahým padali na huby. ... No tak táto dovolenka bola ako „druhé Vianoce“ .