pondelok, 4. septembra 2017

4.9. - Druhák v škôlke....

Môj mališký sa stal druháčikom v škôlke! Tentokrát sme ho teda odviedli obaja (obvykle chodí ráno manžel a ja poobede). Ale byť druhákom je veľká vec, čiže som si dala slušivú blúzočku, slušivú sukničku a rozhodla som sa, že ho hrdo odprevadím do triedy. Aby mal pekné, výnimočné ráno. V aute mi rupli nervy, pretože jemu rupli nervy a zvýšili sme na seba hlasy. Keď si vybral novú skrinku pri novej triede začala som zbesilo poletovať po nástenkách a hľadať nové informácie, pričom som ho pucovala, že si nevybral skrinku podľa zoznamu, ktorý už visí na stene. Moja nervozita z ničoho sa stupňovala. Kým sa zvyšovali moje rýchlostné obrátky pri hľadaní informácií, ktoré ešte oficiálne neexistujú, tatinko ho zatiaľ v pokoji prezul, vytiahol mu nové opraté veci do skrinky a odviedol ho do „zbernej“ triedy.
Okolo mňa chodili nejakí podozriví ľudia s kvetmi a bonboniérami.
Hádajte, kto bude ešte pred vyzdvihnutím mláďaťa zbesilo letieť do obchodu po dezert pre učiteľku???!!!
Cítila som sa ako barbar!
Vlastne som moju malú rodinu aj oboznámila s presvedčením, že sme „všetci barbari“!
Popri stresovaní a osočovaní sa som si ani nevšimla, kedy naše mláďa spokojne zmizlo v triede. Zabudla som ho objať a uistiť ho, že má pred sebou skvelý prvý druhácky deň.
Vidím to poobede k tomu učiteľskému dezertu aj na kinderko.
A začínam si myslieť, že do niektorých vecí by sa matky proste nemali starať! 

pondelok, 24. júla 2017

24.7. - Zrod malého Pľuščenka sa oficiálne odkladá o rok...

No takže takto. Som si povedala, že si idem vychovať budúceho krasokorčuliara. Keďže ja cez rok chodím na kraso pre dospelých a teraz cez leto som každú nedeľu na ľade a snažím sa aspoň udržať vo forme, kým nezačne nová sezóna kurzov. No a v synovi vidím nového Pľuščenka, čo si budeme hovoriť. Lenže...viete... to moje mláďa...
Dostalo prvú životnú lekciu. Že veci nejdú ľahko len preto, že si to on želá. Hoci kamoška ma pri rozhovore jemne upozornila, že tak do hĺbky to asi nerozoberal. Asi má pravdu. Koniec koncov, keď sa kde tu zabudne pri hre, pociká sa do gatí. Asi od neho chcem veľa.

piatok, 7. júla 2017

DOVOLENKA alá "Keď už Máte Dieťa..."

Tatralandia je super. Je to taký komplex tobogánov obkolesený Tatrami a keby pršalo, pokračujú až do vnútorného komplexu, kde je veľká pirátska loď, aby ste mohli odložiť ratolesť a dať si chill.
Za nič zo stánkov tam priamo neplatíte, iba si pípnete náramok o prístroj a pripíše sa vám to na účet, čo vám otvoria – to aby ste stratili prehľad o výdavkoch a na konci, keď sa bude suma naraz vyplácať, aby vás porazilo :D. Toť môj názor. Ale veľmi som sa na našu prvú rodinnú dovolenku (myslím v zložení – mama, tata, mláďa) tešila, aj na to ako popíšem svoju skúsenosť s dovčou v Tatralandii. Ale viete čo? Takto na posledné Vianoce som sa tiež tešila, mala som ich mega rozplánované s kopou príjemných návštev a poriadneho oddychovania – ale malý potom schytal vysoké horúčky a celé dni sme ostali zaseknutí na jednom mieste a prebdeli sme toľko nocí, že sme s drahým padali na huby. ... No tak táto dovolenka bola ako „druhé Vianoce“ .

streda, 24. mája 2017

23.5. - Informovaný Rodič...

Ideme zo škôlky a mláďaťu sa zrazu naťahuje sviečka z nosa. Tak si hovorím – hm, čo mi prechladol? Alebo je to len dôsledok toho ako sa naháňa po dvore a nestíha dýchať, tak sa mu upcháva nos. Pretože sme ho s drahým už odhalili. Zabúda dýchať, keď lieta. Ale to je na dlho... No hovorím si, mám už veľkého rozumného mladého muža, objasní mi situáciu.
„Teuško, tiekol ti v škôlke soplík?“
Najprv klasická ignorancia, potom neochotné:
„... Áno.“

pondelok, 1. mája 2017

Prvý pobyt v NEMOCNICI

Domnievala som sa, že keď prejdeme našou prvou nemocnicou, nakoniec v zmeske úľavy napíšem článok, kde úplne vtipne rozoberiem patálie, ktorými sme si štyri dni prechádzali. Úľavu pociťujem, aj šťastie, že je opäť zdravý, aj spokojnosť, že je to za nami... ale vôbec sa mi z tých zážitkov nechce podrobne vypisovať. Mláďa malo pruh a ešte nejaké drobnosti, ktoré nechcem rozoberať – vychytal asi všetky typicky chlapčenské problémy, s ktorými sa len príslušník toho rodu môže narodiť. Keď budete mať syna, pochopíte :D. Samozrejme, žili sme v začarovanom kruhu škôlkárskych soplíkov a keď už bol vybratý zo škôlky, zistili sme, že existujú aj domáce soplíky, takže operácia sa stále odkladala.... až sa nad nami nebesá zľutovali a dovolili nám mať to konečne za sebou.

utorok, 4. apríla 2017

4.4. - Žeby RODIČOVSKÁ STÁVKA?

ON: „Ja stále dúfam, že malému sa zapáči tenis... a budem mať parťáka.“
JA: „Ja stále dúfam, že sa malému zapáči ľad... a ja budem mať parťáka.“
Nasledujú dlhé, hlboké a mierne nepriateľské pohľady.
Tak som zvedavá, kto z koho!!!

piatok, 31. marca 2017

31.3. - Ako som prišiel na svet...

Stretli ste sa niekedy s tým, že vám vaše dieťa neverí, keď mu objasňujete nejakú skutočnosť? Niekedy sa cítim ako najmenej dôveryhodná matka na svete. Možno za to môže môj divoký nemaminkovský účes, možno fakt, že mu občas očividne klamem („keď si zješ šušeň, tak ochorieš“... „Nie, to že si na chrobáčika šliapol mu neublížilo, neboj sa, je ok“), ale mnoho vecí som mu musela ukazovať na mobile, aby pochopil, že mu netlačím do hlavy kaleráby. Napr. sme hľadali fotku Mikuláša ešte pred sviatkami a podobne.
No a teraz, keď zahliadol tehotnú ženu a nechápal, čo jej je, tak sme prišli k tomu starému známemu, že „ona tam má bábo“.
„Bábo???“ – pohľad alá *no iste! Aj ten šušeň, keď som zjedol, nič mi nebolo.
Tak sme raz doma s drahým pokračovali v štýle, že aj on teda, keď bol bábo, tak býval v maminom brušku a potom z neho vyšiel von a bol náš. Jeho pohľad hovoril za všetko, tak sme ho nakoniec zobrali k počítaču a poukazovali mu jeho novorodenecké fotky a jeho výraz, keď mu došlo, že to bábo je naozaj on, stál za to. Pochopil, že rodičom sa naozaj dá veriť!!!
Tak sme zašli ďalej a ukázali mu moje najtehotenskejšie fotky, aby mu bolo jasné, že do toho bruška sa ozaj zmestil (také tie, kde moja hlava vyzerá ako usmievajúci sa melón a vorvaň je oproti mne anorektička) a jemu došlo, že to nebude len tak, že v tom brušku asi naozaj je nejaké bábo. No a potom sa medzi všetky tie tehotenské fotky zamiešala fotka našej bielej mačky a drahý podotkol: „A ešte predtým ako sme mali teba, mali sme mačičku.“
A mladý nadšene vyhlásil: „Ty si mala v brušku aj mačičku?!!!“
Z tých očí doslova lietali iskričky – jeho matka vie produkovať biele mačky, to bude parááááda!
Tak sme ho zasa sklamali, že teda nie, zvieratko nie.
Ale zatiaľ si to pamätá dobre - včera sedel pri prababke a ukazoval na mňa sediacu pri časopisoch prstom a veľmi vážne jej vysvetľoval, že kedysi „býval u tamtej mami v brušku“.

(Potom sa ho drahý spýtal, že „Teuško a kde sú guľky?“ – poukazujúc na obrázok s guličkami, čo mal pred sebou a malý si pred celou rodinou stiahol pančuchy a trenky, že TU sú guľky... ale to už je iný príbeh)

Dúfam, že to nespôsobí problémy, keď bude v škôlke objasňovať svoje vedomosti kamarátom, ktorých zaručene priniesol bocian.