nedeľa, 27. marca 2016

27.3. - Ako Sa Schovať a Nechať na Seba Dieťa zabudnúť...

Príjemné predveľkonočné slnečné doobedie. Mláďa rozkopávalo krtince po celom Sade Johnyho Kinga. Ale priniesol mi poctivo našklbanú kytičku drobných kvietkov, takže moje srdce sa razom roztopilo. Horšie bolo, že nechcel odísť z ihriska domov na obed, sedel tam v kamienkoch a zaryto ich rozhadzoval okolo seba.  Použili sme s mužom osvedčenú taktiku všetkých rodičov. Povedali sme: „Odchádzame bez teba a ty si tu ostaň.“ A akože sme odišli. Za strom. Potom sme tam niekoľko minút prikrčení čučali a nenápadne sa vykláňali na svoju ratolesť, ktorá mala úplne v paži. Sedel si tam a hral sa ďalej. A hral a hral a hral. Stále sme nenápadne vykúkali, až kým sa na nás nezačal smiať otecko hojdajúci vlastnú ratolesť. Tak neviem, či sme tam schovaní vyzerali tak smiešne... alebo tento nekonečný proces dôverne pozná! V každom prípade sme ho nakoniec museli schmatnúť a odvliecť. Pretože sme mu rozhodne nechýbali.

2 komentáre:

  1. Acchhh myslela som si, že toto obdobie "JA-už-nepotrebujem-rodičov" nastáva až niekedy v puberte a pritom?!!!! Dieťa ťa "okašle" už v dvoch rokoch.=(.... no mám sa na čo tešiť. =D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Na druhej strane - radsej samostatny uz teraz ako nikdy :D

      Odstrániť