piatok, 4. marca 2016

Prečo Dávam mláďa k starým rodičom?

„Ahojmamitati!“ ... bzum... a už je po dieťati. „Počkáááj, vráť sa od toho výťahu a choď dať maminke ešte pusu.“ „Mami, mami“ *vzdušná pusa... bzum... a už je vo výťahu s dedkom.
Aj by som vyplakávala, ale na stole mám kopec ženských časopisov, ktoré inokedy nemôžem čítať. Cez deň by to s časopismi dopadlo ako keď som sa mu snažila prvýkrát prečítať rozprávku. Pri vrcholiacej zápletke sa mi zrazu v zábere objavila detská ruka a celú rozčítanú stranu mi jediným šklbnutím odtrhla.
Náš syn chodí jeden víkend v mesiaci k starým rodičom. Pre tú jednu mamu, s ktorou sa stretávam to bolo kedysi šialene nepredstaviteľné odviazať dieťa zo šatky a dať ho „preč“. No ale za prvé som šatku nikdy nepoužívala (teda... až na 5dní nášho života) a za druhé, možno mám zvrátenú logiku, ale odkedy sa Teo narodil, záležalo mi na tom, aby mal vzťah so starými rodičmi a boli plne v jeho živote. Môže za to môj vlastný komplex, som z malej rodiny a vždy som snívala o tom, že keď raz budem mať dieťa, bolo by krásne dopriať mu veľkú rozvetvenú rodinu. Asi milión ľudí, ktorí ho budú rovnako milovať. Takže tak sme sa dopracovali k tomu, že „ahojmamitati“ bzum a už ma nie je! Pretože je jasné, že mu je u nich dobre, no nie? Veď sem tam skypujeme s webkamerou, vidím že niekto sa má pomaly lepšie ako u tých dvoch indivíduí, ktoré si ho dovoľujú vychovávať :D.  Zo začiatku som si pred spaním pozerávala jeho fotky, akoby som ho poslala dakam makať do zámoria :D. Teraz vlastne robím to isté... ale potom sú tu tie rána, keď môžeme s mužom vyspávať, tie obedy s priateľmi, časopisové podvečery :D. V nedeľu sa v každom prípade dorúti späť, bude šialene šťastný, mne sa behom dvoch dní vrátia kruhy pod oči zo skoršieho vstávania, ale zasa aj ten dobrý pocit, že nasledujúci mesiac je len a len náš!

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára