utorok, 26. apríla 2016

26.4. - Keď sa úlohy Vymenia...

Mladý ma buzeruje so slovíčkom „prosím“. Evidentne tu prebieha pomsta za to ako sme ho dosiaľ ja a drahý buzerovali s používaním vyššie spomenutého slovíčka. Ku príkladu – pred zopár dňami som si šla umyť vlasy, ale zabudla som si uterák. Nuž som zavolala ratolesť: „Teodoooor! Dones mi z obývačky uterák!“ Teodor sa objavil medzi dverami kúpeľne a jednoducho na mňa iba pozeral. Ja som tam stála predklonená do sprcháča, mokré vlasy, nič po ruke a opakujem: „Teo, uterák je v obývačke na radiátore, dones mi ho.“ Stojí a nereaguje. „Uterák!“ Nielenže nereaguje, on stojí a zazerá po mne. Myslím, že väčšina ľudí vie ako vie zazerať naštvané decko. Brutálne! „Teodor! Nerob sa, že nerozumieš, potrebujem uterák!“ Ani ho nehne, ale zrazu počujem ako si doslova šomre popod nos: „... tosím? ... tosím?“ A vtedy mi to došlo.
„Teo, PROSÍM ŤA, doniesol by si mi uterák?“
Okamžite sa otočil a doniesol mi... síce handru z podlahy :D... ale keď som ho znova pekne poprosila, priniesol mi aj ten uterák.
A má pravdu! Prečo by mal byť na dospelých a deti dvojitý meter! :D

2 komentáre:

  1. Inak pamätám si, že jednu dobu mi strašne vadilo ako si zo mňa mama robila "poskoka": barborka zhasni, barborka zdvihni sa a dones mi vodu, barborka hen a tamto a milión ráz som sa zdvihla a šla niečo spraviť. Prečo? Lebo rodič môže.... má na to dieťa.=D a nemusí povedať ani prosím.... lebo veď hlavná autorita =D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tak vieš, ja ako rodič si myslím, že ho zabávam... a aspoň mu tak trochu vypĺňam ten jeho prázdny život plný nezmyselného hrania sa XD.... ale už tak trochu viem, čo si o tom myslí :D.

      Odstrániť