nedeľa, 29. mája 2016

ALICA V REŤAZIACH *8

ČASŤ 5
KRVAVÁ ZÁBAVKA
    
Urobil to iba pre Irisinu radosť. Vybehol za ňou na pódium, zobral ju rukou okolo osieho drieku stiahnutého zeleno-krémovým korzetom, ktorý jej spočíval na čiernych šatách s radmi volánov a hoci cítil, že sa musí do úsmevu siliť, predsa sa pokúsil o čo najväčší. Jej čierno-biele pančušky boli posiate kosoštvorcami, takže Heidi, ktorá rozmarne poskakovala okolo nich a robila si selfie-fotky, doslova vytrhla z ruky drevený držiak s červenými kosoštvorcovými okuliarmi, aby ladila. Priložila si ich k očiam a oprela sa mu o líce.

streda, 25. mája 2016

INSTAGRAM účty, ktoré sledujem...

Nesledujem toho na instagrame veľa. Nie som rada, keď som „zaspamovaná“ novinkami a ledva ledva sa nimi po každom prihlásení preberám. Z toho dôvodu sledujem len svojich aktívnych priateľov (pretože sú aj neaktívni... veď poznáte tie prázdne účty, čo sledujú všetko a nikdy nepridajú žiadnu fotku :D) a stránky, ktoré ma naozaj zaujali. Rozhodla som sa teda predstaviť iba dva účty, ktoré vyslovene zbožňujem. 

Prvý je –

25.5. - Ihriskové priznania

Dnes som stretla ihriskovú mamku, čo sa stala mojou kamoškou. Stretli sme sa znova na ihrisku samozrejme, my sme kecali a naše deti sa ako obvykle klbčili – oni sa totiž nenávidia, ale to predsa nehodí poleno do cesty nášho rodiaceho sa priateľstva, nie? Predovšetkým, keď sme dnes zažili nový súzvuk duší a názorov. Jej malá si vyberala z tašky mlsanie a môj malý sa samozrejme okamžite išiel pozrieť, čo to je. Mamča, odteraz ju volajme Mika, vytiahla kukuričnú oblátku, podáva ju Teodorovi a zrazu mi hľadí priamo do očí a prisahám, že v nich vidím záblesk nefalšovaného strachu, pričom potichu hovorí: „Ale je tam tenká vrstva čokolády, nevadí?“
Hľadím na ňu späť, chvíľu premýšľam nad jej obavou a potom mávnem rukou, hoci cítim ako vyzerám rovnako prestrašene: „Nevadí. Ja som s čokoládou v pohode.“
Pochopí to?...??? ... ???
Mika sa usmeje a viditeľne uvoľní a ja pocítim rovnaké uvoľnenie, zasmejeme sa ... a cítime, že sme ozaj v rovnakom klane.
Totižto... verejne priznať, že niekedy dieťaťu dáte čosi sladké, je v súčasnosti dosť riskantné. Minimálne riskujete dlhú prednášku o cukre.
Naše uvoľnenie s Mikou pokračuje a postupne sa začíname priznávať ku všetkým špinavým tajomstvám – že naše deti pozerávajú rozprávky v telke, že Mika má v rúre mäso, zatiaľ čo je vonku, že neupratujeme pravidelne... život je hneď o čosi menej stresujúci! 

nedeľa, 22. mája 2016

ALICA V REŤAZIACH *7

ČASŤ 4
DALMIN CHLAPEC

Penelopa sa možno domnievala, že Dalma tak veľmi túžila byť výnimočná, že svojho vlastného Zajaca cielene vysnorila.
     Dalma však klamala. Nikdy sa k nemu dostať netúžila. Nikto jej nikdy nepotvrdil, že podaktorí z jej školy, bolo ich presne päť, vedú dvojitý život. Nič na svete nebývalo natoľko priamočiare, a preto si Dalma s Abelardom vymenila mnoho bozkov, mnoho objatí a mnoho zádrapčivých poznámok... kým zistila, že je chlapcom od Alíc.

nedeľa, 15. mája 2016

ALICA V REŤAZIACH *6

Rodičia mu večer rozprávali, čo sa stalo. Reči o rannej anarchii v škole sa rozšírili rýchlo. Podľa očakávania.
     Sedel v posteli opretý o vankúše a so sklonenou hlavou si miešal pečený čaj, zatiaľ čo jeho mama sa mu usadila na okraji prikrývky a dušovala sa aké mal šťastie, že mu práve dnes prišlo zle.
     Iste... – cynicky si pomyslel.
     Ich domácnosť bola obvykle plná podobných dobrôt – sušienky, domáce čaje, zákusky... matka nikdy nedovolila, aby sa čo i len na pohľad zdalo, že zo sladkých zásob ubudlo a takmer hystericky ich dopĺňala.

štvrtok, 12. mája 2016

LONDÝNSKE REZY

Londýnske rezy – to je taký krehký trojvrstvový koláčik, ktorý sa robí na 1000 spôsobov. Každý po svojom :). Niekto cesto predpečie, niekto nie. Niekto použije mandle, iný klasické orechy, marmeládu sladkú, či kyslejšiu... Aj ja mám svoj obľúbený spôsob. Snažila som sa urobiť verziu z kuchárskej knihy, ale skončila som pri vlastných prísadách. A tak mi Londýnske rezy chutia najviac.

Suroviny

streda, 11. mája 2016

11.5. - O formulácii...

Čoraz viac článkov na nete začína slovami (viac či menej podobne formulovanými), že nás generácie našich rodičov ničili. Či už ide o cukor, málo pohybu, málo venovania sa, diabolské chodítka, klokanky, Sunar a podobné veci.... Verím, že jedného dňa zistíme ako sa naši rodičia cítia, keď čítajú tieto články o tom ako nám škodili a aké zlo do našich životov doniesli, hoci niektorí z nás sú tie povestné „výnimky“ – zdraví, veselí a ani ich tak veľmi nebolia chrbtice. Bude to vtedy, keď veda opäť o krôčik postúpi a my sami o sebe začneme čítať o všetkom tom zle, čo sme s láskou zasiali do našich ratolestí, ktoré nám to nezabudnú pripomínať. Vlastne som celkom zvedavá, čím vlastne zničím život ja svojmu mláďaťu.
Nie že by som slepo papala všetko, čo naši rodičia robili... ale tak nejako si nemyslím, že mám chuť matke aj tak niečo vyčítať. Myslela to dobre. A hlavne – vtedy tie gúgľe ešte neboli.

A keďže nočník ešte duševné ani fyzické zdravie neničí, nedá mi nepochváliť sa, že sa mladý muž konečne rozhodol, že je to fajn vec. Síce bilancia je zatiaľ v pomere – dvakrát do teplákov, raz do nočníka... Ale verím, že *tik v oku smerujeme k lepším a lepším výsledkom :D.

utorok, 10. mája 2016

OUTFIT *4: Dlhé šaty z KRAJKY

Nazvala by som ich takto: Šaty, v ktorých mám chuť byť drama queen. Našla som ich u dorothyperkins a musím povedať, že ma okamžite upútali. Síce som si mohla objednať o číslo menšie, pretože spodné šaty nesedia :D, no pri troche snahy (pridaním tielka navyše;) sa to dá poľahky zamaskovať. Okamžite ako som ich zbadala, videla som v nich viktoriánsky potenciál! Čierna krajka, čo je viac?! :D Ok, ja viem, že by som mala používať skôr spisovanejší výraz „čipka“ – ale neviem prečo, spomínané slovo vo mne evokuje skôr niečo blížiace sa k spodnej bielizni. No tieto šaty sú hrubšie ako na obrázku pôsobia a ako som už spomínala, sú dosť dramatické. Mám pocit, že si k nim stačí dať už len červený rúž a môže sa diať čokoľvek, cítim sa neohrozene a dravo! Spodné šaty sú jednoduché, siahajúce sotva po kolená, takže bez čiernych siloniek šaty pôsobia veľmi zvodne. A musím povedať, že mi vzdialene pripomínajú čosi z módy 30tych rokov.
Na druhej strane, keď si k nim pridám spomínané silonky, sú temnejšie, zvýrazním driek opaskom a na krk dám čosi visiace, pôsobia na mňa až viktoriánsky.

nedeľa, 8. mája 2016

ALICA V REŤAZIACH *5

ČASŤ 3
SRDCOVÉ ŽEZLO

Odopol si retiazkové hodinky a položil ich na Lovercraftove zbierky, ktoré doniesol Ermelinde. Rozopol si sponu s guľatými koncami, ktorá mu pri páse držala ľahké sako pokope a zdvihol k ústam tyrkysovú šálku olemovanú vejárikom kvetov bielej čerešne. Zacítil, že mu do čaju ktosi vlial rum. A ten „ktosi“ práve spôsobil, že večne zasnene pôsobiaca blondínka Ermelinda, dosiaľ sediaca oproti nemu v boxe, vyskočila na nohy a rozveselene začala poskakovať na mieste. Sivo-fialová sukňa od jej šiat, posiata krémovými ružami, sa jej jemnučko vlnila. Šaty rozmarne sa otvárajúce priamo pod prsiami, v ktorých mala bielu blúzku s guľatým výstrihom, boli vzdušné ako ušité z motýlích krídiel.

štvrtok, 5. mája 2016

Juliana Gray: DÁMA NIKDY NEKLAME

Mala som chuť na oddychovú viktoriánsku romancu. A dostala som ju na narodeniny :). Sprvu ma zarazilo, že dej sa neodohráva v mojom obľúbenom Londýne, ale vlastne v Toskánsku na polorozpadnutom hrade. No čoskoro som zistila, že je to práve len jedno z mnohých oživení... no a starobylý hrad :D, to je v podstate čerešnička na torte!
Mladá vdova Alexandra Morleyová je po manželovej smrti na mizine. A keďže je zvyknutá na okázalý spoločenský život, aby unikla londýnskej hanbe, rozhodne sa na rok utiahnuť do Toskánska a na svoj „výlet“ nahovorí aj svoju sestru a sesternicu. Presne rovnaký nápad však majú aj traja gentlemani (áno, traja xD, aké „prekvapenie“) a trojica sa stretáva ešte skôr ako na hrad dorazia. Musím podotknúť, že dej je od začiatku milo veselý. Nielenže mi je gentlemanov vyslovene ľúto, keď stretnú rozmarné dámy a zrazu im mierne nedobrovoľne prepúšťajú svoje veľké izby v hostinci, ešte im nakoniec nechávajú aj kone a ufrflane sa vlečú do hradu po svojich... ale keď zistia, že pre akýsi omyl majú všetci šiesti na rok prenajatý rovnaký hrad, už toho majú ozaj plné zuby!

nedeľa, 1. mája 2016

JA a Pán Nobley ♥

Absolútne ulietavam na Austenlande!
Je to film, ktorý mám chuť púšťať si od rána do večera :D. Ale nebudem skrátka o tomto filme písať, pretože si ho mohol hocikto pred zopár dňami pozrieť v TV. Ale uvedomila som si, že je to film, z ktorého vznikli hádam tie najlepšie gifká, alebo inak povedané – také, čo dokonale sadli mne. Predovšetkým tie s pánom Nobleym :DDD ! Hovoria mi z duše!

ALICA V REŤAZIACH *4

ČASŤ 2
PENELOPA A ZAJAC

... Penelopa sprvu nerozumela ošiaľu, ktorý sa strhol. Ak sa vôkol vás doslova roztrhne vrece s bublajúcim chaosom je zložité zorientovať sa v ňom a dokonca si ho aj uvedomiť.
     Stála pri kŕdliku rapotajúcich dievčat... pri „svojom“ kŕdliku a cez pruhovanú slamku popíjala ovocný koktail.
     Jemne sa pohojdávala do hudby. Ružovo-modrá sukňa sa jej zľahka obtierala o nohy. Pokožku pod crop-topom z rovnakej látky jej šteklili priesvitné bodkované šaty, ktoré si cez všetko obliekla.
     Chcela konečne tancovať, chcela tiež dopiť koktail. Lenže potom sa strhol spomínaný chaos. No najprv jej do koktailu spadol strieborný prúžok, keď sa v tú noc prvýkrát spustil strieborný dážď.
     Chcela mnoho vecí...