nedeľa, 26. júna 2016

ALICA V REŤAZIACH *12

ČASŤ 9
ŽIVOTNÉ LÁSKY

Pravda však bola taká, že sa nedokázal zmieriť s myšlienkou, že by sa ich cesty natoľko vzdialili, že by ju už nikdy nevidel. Neuvažoval nad svojou túžbou viac do hĺbky, nepotreboval sa analyzovať a hľadať cnostnejšie príčiny svojej túžby, aj keď v hĺbke srdca vedel, že nie je prízemná.

piatok, 24. júna 2016

24.6. - On Poslúcha...........

Myslela som si, že dieťa konečne poslúcha. Že je skrátka z ničoho nič dokonalý! Prišli sme nakupovať do drogérie a on sa hneď plavne premiestnil k detskému nákupnému vozíku a síce obvykle sa tam doslova preháňa a „nakupuje“ všetko, čo nepotrebujeme... tentokrát nasledoval moje pokyny. A nielen také banálne akože „zober toto a daj to do košíka“, on dokonca reagoval aj na „stoj“ a „toto nie!“ ODPADNEM! Počas nákupu pozbieral do poličky spadnuté balíčky zvlhčených obrúskov, ktoré ani nezhodil a zdvihol jednej pani spadnutý púder a ešte ju aj poučil, keď ho vrátil na miesto s príslušne autoritatívnym „SEM!“ Vyložil nákup, síce so zvukmi naštartovaných autíčok, ale vyložil a keď som platila výnimočne mi neutiekol. Vravela som si, že čo to ja mám za dieťa, niekto mi ho vymenil! Až kým vonku nezamieril k dverám pošty, kde mu manžel naposledy kúpil angličáka.
Aha...
 Takže on poslúchal, pretože chcel odmenu. On poslúchal, aby niečo dostal. On poslúchal pre hračku.
Pošta bola zatvorená – obedná prestávka. Teodor ma poslal po kľúče, ale musela som ho sklamať. Nie, mamičky nemajú kľúče od pošty.
Ale dopekla, kto by tej jeho snahe odolal?
Odišiel si do čínskej predajne vybrať malú odmenu a dokonca sa prekonal, prešiel aj popri ventilátoru medzi dverami, ktorý ho desil. Ale stálo mu to za to.
Mňa to stálo evroosemdesiat. 

nedeľa, 19. júna 2016

ALICA V REŤAZIACH *11

Tylová vlečka za ňou jemne šušťala, keď pozvoľna prechádzala cez svoje drahocenné závesové kráľovstvo.
     Alica v sebe cítila hlboký pokoj.
     Fatálne rozhodnutia ju nedesili. Taktiež ju netešili. Bola si však vedomá toho, že každá Alica si so sebou poniesla svoj údel – odvahu spraviť ich, keď sú potrebné.
     Bolo len otázkou času, kedy sa niektorá z nich rozhodne aj o tom, že už potrebné sú.

nedeľa, 12. júna 2016

ALICA V REŤAZIACH *10

ČASŤ 8
ZAJAČIE ÚMYSLY

Zvrtlo sa to.
     Koniec koncov, v poslednom čase sa to stávalo často. Či už išlo ich prvú fatálnu nerozvážnosť pri Nočnej Knižnici, ktorou to celé začalo... alebo prehnaná rebélia v škole za bieleho dňa, ktorej dôsledky si v konečnom dôsledku uvedomovali asi len Mirón a Alica... až po dnešnú noc. Keď ich sotva hodinu predtým navštívil kuriér.

piatok, 10. júna 2016

ORECHOVÉ TYČINKY

Neviem, čo s pomletými orechmi, mám ich za celý kýblik :D. Nuž, naposledy som čo to spotrebovala na Londýnskych Rezoch, dnes zasa na Orechové tyčinky. Nie také klasik, so škrupinkou tuhej polevy (ktoré sú tiež veľmi dobré a obvykle sa využívajú ako vianočná sladkosť), ale také mäkučké a echt orechové. Tu je recept ako ich pripravujem ja:).

štvrtok, 9. júna 2016

9.6. - Klan Matiek

Je to neuveriteľné, ale po dva a pol roku, čo je moje mláďa na svete mám asi prvýkrát v živote svoj klan matiek. Nemyslím tým jedinú kamošku, s ktorou som sa od narodenia našich detí pravidelne stretávala, ani samotnú Miku. Ide o naozajstný KLAN!!! Dnes prišla Mika na ihrisko s matkou, ktorú mi následne predstavila. Volajme ju Judita. Juditu som už videla, naposledy jej mladý capol z múrika a zachovala taký obdivuhodný pokoj, aký by som ja v živote nezachovala. Možno preto je môj malý v poslednom čase narozmaznalý. Čo bol prípad aj dneška, kedy jeho skákanie po hlave dosiahlo level, ktorý si vypýtal „zaujať postoj“. Tak som zaujala postoj, že „dnes máš zakázanú hojdačku“. Mika s Juditou sa čoskoro pobrali domov a vtedy to nastalo.
„Ideš na kávu?“
„......... Kam?“
„No ku mne.“
Chvíľu som váhala. Ísť, neísť? Prelomiť tú dokonalú švajčiarsku neutralitu, vďaka ktorej som sa vyhla poučovaniu od super-matiek, či vymieňaniu vecí a hromadnému stráženiu deciek (chcela som napísať – vrešťadiel – ale potom mi to prišlo blbé a zmazala som to).
Išla som. Mikin byt je hore nohami – je to super pocit. Môj je totiž občas tiež. V kuchyni, v ktorej sa pomaly nedalo kam sadnúť (...vlastne som ostala opretá o veraje, pretože po výzve „sadni si“ som fakt nechápala, kde je to miesto) sme si urobili kávy, vydýchli si a všetko teda bolo ako má byť. Pohodka. Kecali sme, liali do seba kávy, jej dcéra žalovala na môjho hojdačkou vydráždeného syna, ale nikto si to nevšímal... Preberali sme bežné babské veci a potom sa pobrali domov. Skrátka skutočný klan... môj. Azda. Nebol to totiž zlý pocit. Mohla som byť sama sebou, evidentne sme totiž všetky tri úplne odlišné. Už len to, že jedna nevie pribrať, druhá nejesť a tretia polovicu týždňa pojedá a druhú sa stráži o sto šesť hovorí za veľa. 

utorok, 7. júna 2016

manhwa: ANTIQUE ROMANCE (by Mi-jung Kimi)

V tejto manhwe, ktorá má 4 volume a 26 kapitol, som našla vyslovene zaľúbenie. Aby som to jemne vysvetlila, manhwa je tiež klasický ázijský komix, ale kórejský. Keď už som tu spomenula aj japonský typ, prečo neoživiť rubriku o čítaní ďalším netradičnejším dielom. Už na prvý pohľad ma upútala tým, že je historická – čakala som nádherné kresby dobového oblečenia a usadlostí, čo sa mi aj splnilo. Ide  skutočne o veľmi romantický kúsok, čo si budeme navrávať a každú ženu, ktorá je práve vo veľmi dievčenskej náladičke, určite dostane.
V období 19. storočia sa za neobvyklých udalostí stretnú dve hlavné postavy. Veď aký mladý gentleman už len kúpi 15ročné dievča na aukcii starožitnosti? Presne tak však majiteľ lodnej spoločnosti – Ian McPort – ktorý leží aristokratom v žalúdku pre verejné pohŕdanie vyššou vrstvou, príde ku krásnej Suzette. Suzette je tak trochu bizarná bytosť, ktorá je známa ako „žijúci dievčenský portrét“ – už od svojho neradostného detstva skrýva isté tajomstvo, ktoré jej zabezpečilo osud „veci“, ktorá sa predáva z rúk do rúk.

nedeľa, 5. júna 2016

ALICA V REŤAZIACH *9

ČASŤ 7
POKRIVENÉ ZRKADLÁ

Vždy keď pršalo, otvorila dvere francúzskeho balkóna dokorán a nechávala dnu prúdiť čerstvý studený vzduch a šum dažďových kvapiek. Takmer zakaždým ju udivovalo aké výrazne hmlisté počasie si do izby vpúšťa, ako farby ako drevnato hnedá a mokrá machová zo záhrady prebíjajú holé svetlé steny v izbe, ako veľmi vlastne farby voňajú, dosadajúc na belostný koberec, porcelánové sošky slonov na sivej podlahe... skrátka, myslela si, že strohé zariadenie rozjasní vzorovanými vankúšmi, ktoré pohádzala na visiacu ratanovú sedačku, či po posteli... že aj oni blednú ako steny oproti búrlivému farebnému životu niekde tam vonku. Niekde inde.
     A iba keď pršalo, mala pocit, že dokáže dýchať.
     Iba keď pršalo, bola šťastná...

streda, 1. júna 2016

Deň Detí... Skaza Matiek

Myslela som si, že sa pekne hrá vo svojej izbe...išla som to využiť na umývanie riadov. Medzitým mi vysypal prací prášok po celej kúpeľni a tak trochu aj po predsieni. Vonku mi hodil kamienok do oka. Vrátili sme sa domov a rýchlo som šla doumývať riady. Medzitým poodlepoval lišty z okrajov podlahy. Keď za mnou prišiel do kuchyne, vypadlo mu z treniek hovienko. Nestihol pri práci s lištami rozanalyzovať svoje zložité pocity....
Nechcel sa ísť naobedovať, obliecť, potom prezliecť... počkať... dnes je Deň Detí, že? Čiže by som mu mala vymyslieť nejakú odmenu... Budem asi prvá matka v histórii, ktorá tento sviatok pred svojím mláďaťom neprizná! :D