streda, 27. júla 2016

Juliana Gray: DŽENTLMEN O TOM NIKDY NEHOVORÍ

Ide o druhú časť trilógie z Viktoriánskeho obdobia (prvá - Dáma Nikdy Neklame), kde sa tri dámy na rok utiahnu na starý toskánsky hrad, ktorý je však zhodou nepriaznivých okolností na to isté obdobie prenajatý aj trom anglickým gentlemanom. Tuším som po prvej časti vravela, že na seba knihy nijako nenadväzujú. No tak... nadväzujú :D. Nie zásadne, ale niektoré scény by skrátka mohli ostať nepochopené, ani nevraviac o postupnom odhaľovaní roztopašných hradných duchov :D.
O časti číslo dva som vlastne pôvodne nechcela písať, aby som sa pri týchto článkoch o romancách neopakovala, ale nedá mi! Druhá časť za mňa totiž dostáva plný počet bodov a okamžite som si kúpila aj tretiu! Musím povedať, že humor, ktorý sa niesol celým príbehom bol osviežujúci a záverečné napätie skutočne nahustené a dobrodružné! Teraz sledujeme dámu Lilibet, sesternicu Alexandry a Abigail, ktorá bola v predošlej knihe len nešťastným blednúcim prízrakom s malým neposedným synom, obaja utekali pred jej krutým manželom. No a teraz zisťujeme všetko, čo stojí za jej trápením.
Lilibet sa teda na hrad utiahne do bezpečia pred tyranským manželom. Lenže ako to už s náhodami býva – jeden z gentlmenov, ktorí s nimi nedobrovoľne bývajú, je tiež jej niekdajšia láska – svetlovlasý lord Roland Penhallow (inak... skúste to vysloviť – „lord Roland“ – neláme vám to jazyk? :D). Lilibet ho už dlhých šesť rokov nosí v srdci ako sladkú spomienku na nevinnú lásku, no teraz, ako zrelá žena... mu hneď na začiatku príbehu podľahne v stajni, ešte skôr ako sa vôbec všetci dopracujú do hradu a zistia, že sa budú ďalej vídať. Prekérna situácia pre nevernú manželku :D. No tu sa znova pristavím a budem chváliť. Stránok so zahnutými rožkami je tu o polovicu menej ako v prvej knihe a nie sú ani natoľko podrobné. Lilibet je totiž žena, ktorá rozhodne neveru neplánovala. Je cnostná dáma, ktorá sa po tom všetkom na seba nedokáže pozrieť do zrkadla. Mimoriadne oceňujem, že autorka skrátka plne akceptovala charakter, ktorý jej vytvorila a nepretvárala ju z ničoho nič na nejakú dravú šelmu na lusknutie, ako sa to dosť často pri romancách stáva, keď už sa dvojica vrhne na seba :D. Lord Penhallow sa rozhodne, že svoju niekdajšiu lásku získa späť a jeho rozkošný spôsob zvádzania ma tiež dostal, ani nevraviac o jeho prvotných „rodičovských“ prešľapoch pri jej synovi Phillipovi, až kým to nedotiahol až po strážcu jeho domáceho lúčneho koníka Norberta :D.
No a potom tie situácie z predošlej knihy, ktoré boli mimoriadne vtipné a vďaka ktorým som príbeh doslova hltala. Ako napríklad, keď som zistila, že pár z predošlej knihy (vynálezca Phinneas a lady Alexandra), ktorí sa domnievali aký veľmi tajný vzťah majú, boli vlastne predmetom žartov pre celý hrad, keďže ho bolo každé ráno počuť vykrádať sa z jej spálne. A epická scéna v broskyňovom sade!

„...Určite tu medzi stromami číha polovica dediny, všetci opití jarnou vášňou, pripravení zaistiť pokračovanie rodu...“

Kde sa stretli dva páry, čo sa pred sebou úzkostlivo skrývali medzi stromami a do chaosu vbehol vždy véééľmi múdry a véééľmi nadutý vojvoda Wallingford, ktorý má aj tak zakaždým úplne mylné domnienky :D.

„...´Viem, že si tam,´ ozval sa hromovým hlasom, ktorý rozochvel konáre okolitých stromov. ´Počkám, kým nevylezieš.´
Roland prevrátil oči. Ach, tí vojvodovia. Čo čaká, že sa stane? Že každý vystúpi zo svojho úkrytu s hlavou zvesenou od hanby a viny, trasúc sa pod váhou jeho ohromujúcej autority?
Okolím sa však rozliehalo iba ticho, občas prerušené trilkovaním lelka lesného, zjavne nespokojného s inváziou hlúpych Angličanov do jeho záhrady. Wallingford sa rozhliadol, šokovaný, že na svoju dokonale rozumnú požiadavku nedostal žiadnu odpoveď...“

A mnoho iného, čo ma rozosmievalo ... až kým sa kniha na celkom slušný počet strán stala hlavne dobrodružnou naháňačkou a skutočným bojom za lásku. Pretože Diabol nikdy nespí. Rovnako ako nespí ani gróf zo Somertonu – Lilibetin manžel!
Som absolútne nadšená. A neviem sa dočkať zakončenia trilógie aj z dôvodu, že vojvoda Wallingford, ktorý dosiaľ nebol hlavným hrdinom, sa mi i tak zdal ako najsmiešnejší z pánov.
Mám sa na čo tešiť.





Obr.
Bux.sk/goodreads.com


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára