sobota, 23. júla 2016

Súrodenci BRONTË a ich Neľahký Osud

Takže týmto článkom som sama sebe poriadne rozšírila obzory. Sestry Brontëové asi predstavovať nemusím, však? Všetci sme sa s nimi, či sme chceli, alebo nechceli, povinne stretli na strednej škole. Emily Brontëová napísala román "Búrlivé Výšiny" (ktorý sa svojho času stretol s nepochopením), Charlotte Brontëová napísala "Janu Eyrovú" (ktorú kritika uznala ako skvelé dielo), ale mali tiež tretiu sestru Anne, ktorá napísala napríklad "Agnes Greyovú" (ktorá bola klasifikovaná ako ľahké čítanie). Ale čo ma prekvapilo a vôbec som to nevedela, mali aj brata Patricka Branwella Brontëho a ten bol dokonca považovaný za najtalentovanejšieho zo súrodencov. Bol maliar a básnik. A inak bolo súrodencov dokopy 6 (Mary a Elizabeth z "kolobehu" umenia proste vypadli - mali na to krátky život).A ešte k tomu mali aj zaujímavý a vskutku veľmi pohnutý osud. No čo sa ja nedozviem....:)
Zvyšní štyria súrodenci dokázali spolu nielen tvoriť, ale aj na seba boli neobvykle naviazaní. Niekoľkokrát som našla nemilú zmienku o tom, že jediné šťastné obdobie sestier Brontëových bolo leto 1848, ktoré sestry prežili spolu, pod strechou jedného domu.
Inak bol ich osud nešťastne spečatený ešte keď boli malé deti - a to smrťou matky.
Polosiroty zostali už v útlom detstve bez materskej lásky, v dome obklopenom nehostinným prostredím slatín, s mrazivým výhľadom na cintorín. Otec bol prísny farár, ktorý veril v silu striktnej výchovy a tak väčšina z detí hneď putovala do internátnej školy.
Viktoriánske školstvo sa snažilo zabrániť deťom zísť na scestie a to "výchovou", ktorá dvom sestrám dosť
podlomila zdravie. V internáte panovala zima, hlad a fyzické tresty. Modlili sa dve hodiny už pred raňajkami a budova sa nevykúrila ani len v zime.
Mary a Elizabeth vtedy zomreli na tuberkulózu - ktorá v škole prepukla - po čom sa otec trocha spamätal (azda) a deti sa vrátili domov.
Avšak nijako priaznivá zmena ich nečakala, nakoľko sa dozeraniu na ich vývoj ujala teta, kalvínka, ktorá bola rovnako prísna. Detské roky prežívali v sivej izolácii, prevažne spolu v dome ...a práve tento nepriaznivý stav súrodencov upol jedného k druhému, pretože nikto iný im lásku nedal a tiež prebudil ich umelecké sklony. Jediná farebnosť ich životov existovala iba v ich fantázii. Sestry sa stali introvertnými, azda najživšia a najžijúcejšia z nich bola Charlotte. 
V 15tich odišla do školy v Mirfielde a neskôr sa tam vrátila aj ako učiteľka. Pracovala tiež ako guvernantka v jednej rodine a potom sa snažila založiť si aj vlastnú školu, ale jej plány stroskotali a nič z toho nebolo. Hoci sestry sa nevedeli vymaniť z temnoty fary ich otca, ona sa stretávala aj s inými ľuďmi a snažila sa dožičiť žitie aj svojim sestrám, no narážala na ich strach z cudzích ľudí.
Zobrala z domu preč svoju sestru Emily, ale tá znášala náhlu neexistenciu samoty, na ktorú bola od mala tak zvyknutá, natoľko zle, že z úzkosti úplne prestala jesť a tak sa musela vrátiť domov, inak by sa hádam i vyhladovala. Neskôr sa ešte pokúsila robiť vychovávateľku, ale táto snaha ju rovnako dostala na pokraj psychického zrútenia.
Anne medzičasom pracovala ako guvernantka a písala - jej život na mňa nepôsobil nijako zvlášť záživne, ale možno ani príliš tragicky - až na to, že zomrela ako 29 ročná.
Sestry spolu vydali zbierku básni pod mužskými pseudonymami, aby ich spoločnosť brala vážne, ale spoločnosť ich prvotinu tvrdo zavrhla a predali sa asi 3 exempláre. Slávu im priniesli až vlastné romány.
Charlotte mala na rováši aj román "Profesor". Jeden čas totiž žila so svojou sestrou v bruselskom penzionáte Demoisseles madame Hegerovej a zamilovala sa tam do jej manžela Constantina Hegera. Táto láska bola smutná a bez budúcnosti a z penzionátu odišla predčasne, keď zomrela jej teta, ktorá im "nahrádzala" matku a vraj práve vášeň ku Constantinovi sa stala podkladom pre túto knihu.
Jej sestry sa nevydali, Emily dokonca jeden čas žila sama s otcom, ona jediná však ešte aj zakúsila manželský život. Zobrala si pomocného farára Nichollsa, ale jej šťastie netrvalo dlho, ak sa vôbec dalo nazvať šťastím, pretože niektorí životopisci si myslia, že k manželovi cítila skôr odpor, takže sa možno vydávala len z rozumu. Zomrela o 9 mesiacov, pri prvom tehotenstve. Buď na tuberkulózu, ktorá bola prekliatím rodiny, alebo na Hyperemsis gravidarum (je to choroba, ktorá spôsobuje nadmerné dávenie počas ťarchavosti). Mala 36 rokov.
Brat Branwell bol síce talent, ale inak nepodarok, čo robil sestrám permanentné starosti. Čo najaktívnejšie zo súrodencov si ako mladý so sestrou Charlotte vytváral imaginárny svet Angria - pre ktorý súrodenci písali noviny. Pracoval ako portrétista, aj ako vychovávateľ - ale z rodiny bol prepustený (nezistila som, prečo), publikoval poéziu a tiež bol prepustený z ďalšieho zamestnania - povrávalo sa totiž, že mal aférku s akousi pani Robinsonovou - vydatou, samozrejme.
Vrátil sa na faru a tam prepadol alkoholu a tiež závislosti na ópiu (narúšal tým aj jediné šťastné leto sestier) a nakoniec skončil až v deliriu tremens. Keď zomrel, Charlotte to muselo zlomiť, pretože to nebola jediná rana, ktorá ju mala zasiahnuť. Ešte v ten rok zomrela na tuberkulózu Emily a iba o rok na to aj sestra Anne.
Úbohá žena musela byť naozaj zdrvená. Veď Charlotte sa už viac ako sebe venovala spravovaniu ich literárnej pozostalosti.
Nuž, takto teda dopadli súrodenci Brontë. Nič veselé to nebolo, ale možno len pre ich pohnutý osud boli schopní zanechať po sebe natoľko hodnotné diela.








Zdroje: wikipedka.sk/ sarm.pluska.sk/sarm/historia/nestastna-familia.html/ mysterium.estranky.sk/clanky/autori_--a---f/charlotte-bronte

6 komentárov:

  1. mam publikaciu hitparada svetových knižných hitoviek a bolo tam nieco aj o autoroch ...ale nie tak obšírne...skvely clanok :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Búrlivé výšiny som ako knihu nikdy nemala rada, naopak Jana Eyrová je jedna z mojich najobľúbenejších. Asi preto, že Jana dostala svoj happy end, zatiaľ čo Búrlivé výšiny... boli len tragické. Ale teraz už asi rozumiem viacej, prečo sú tie diela tak ponuré a prečo je Jana Eyrová v porovnaní s Búrlivými výšinami predsa len o niečo "veselšia". Asi mala o niečo pozitívnejšie skúsenosti so životom ako Emily....

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. cudujem sa v tom prostredi v sebe dokazali vôbec najst aspon nejaku fantaziu...bezohladu na to, ze ci to malo happy-end.

      Odstrániť
    2. Mmmmm to je tiež pravda, ale po prečítaní How to be a Victorian, mám dojem, že Bronteovým nebolo až tak zle. Ich osudy sú smutné asi len z pohľadu 21. storočia... inak by som povedala, že sú tak tradične viktoriánske.=D

      Odstrániť
    3. To vazne? Daj nejake pikosky :D

      Odstrániť