utorok, 23. augusta 2016

Prečo sa MATERSTVO démonizuje?

Rozhodla som sa, že si tak trochu re-uverejním článok, ktorý mám už dlho na svojom druhom bloguwww.sagaraa.blog.cz. Písala som ho, keď malo moje mláďa pol roka (teraz má 2roky a 8 mesiacov, alebo „dvaceláosem“ ako rada hovorím :D). Chcem ho sem dať, pretože podľa reakcií som zistila, že na mnohé čerstvé mamičky, alebo plánovateľky  pôsobí mimoriadne pozitívne a hádam aj motivujúco. Tak prečo nie? Všetko v ňom o mojom duševnom stave je čistá pravda, nebojte sa dámy, že by som prikrášľovala. V súčasnosti, aby som bola fér, síce mám ťažké obdobie, ale verte mi... pramení zo všetkého iného, len nie z môjho syna. Hoci problémy si teraz veľmi rada nabaľujem, to už je taký proces xDDD. Nuž, asi by som sa mala učiť sama od seba!

- - - - - - - - - - - - -
Tuším idem písať tak trochu seriózne o niečom, čo ma „trápi“ – tie úvodzovky preto, pretože v skutočnosti za to doma do vankúša neplačem, ale... chápeme sa. Chcem napísať o niečom, čo mladšie ročníky asi nezaujíma, ale tie moje si to možno prečítajú a viem, že sem chodia všetky vekové kategórie, čo ma úprimne teší.
Celkom ma už nejaký ten mesiac zaujíma, prečo sa vlastne materstvo tak démonizuje a prečo si to tie divné tvory – matky – vzájomne robia. Vysvetlím:
Mnohí z vás vedia, že už mám mláďa. A od prvého dňa ako som zistila, že príde na svet počúvala som rôzne ani nie rady (to je už samostatná kapitola o tom ako každý vie ako správne vaše mláďa vychovávať, koľko detí zaručene máte mať, či chcete alebo nechcete a ako sa zo samostatného človeka s osobnosťou zmeníte na asi chodiaceho retarda, pretože nikto už sa nechce zaujímať o VÁS ako takú, ale začnú vás volať „mamina“, „tehuľa“ a pokladať jedinú otázku: „Ako sa MÁME?!“...budiž...), ale skôr o upozornenia ako také. Matky, ktoré už majú deti, sa zaručene postarali o to, že som si myslela, že materstvo bude peklo a ja ho nezvládnem. Bolo to dosť bizarné, pretože som svoje mláďa veľmi chcela a plánovala. Ale stále som počúvala – nevyspíš sa, nebudeš mať čas na svoje hobby, bude to náročné a konkrétne: „Môj malý má osem rokov a po ôsmych rokoch je to prvýkrát, čo mám čas na samu seba.“ Popr. „Ty si myslíš, že si ešte niekedy prečítaš knihu?!“...Už nikdy do kina nepôjdeš!“

pondelok, 1. augusta 2016

1.8. - haštagMOTHERMOMENT

Dnes som zažila tzv. mothermoment. Madrmoment je chvíľa, keď si len tak fungujete v ďalší všedný deň a zrazu sa stane niečo výnimočné. Mládenec sa zobudí z poobedného spánku a mrnčí. To ešte samozrejme nie je ono a ono to nie je, ani keď ho zoberiete na ruky a chlácholíte.
Môj madrmoment nastal, keď som si ho preniesla do obývačky a on celkom nečakane znova zaspal. Na mojich kolenách. Chvíľu počúval moje upokojujúce monológy a potom sa zrazu pritúlil, zatvoril oči a spal, zatiaľ čo som ho hladkala po hlave. Neopakovateľné. Nespomínam si, kedy naposledy sa mu to podarilo. On už si proste pozbiera „húkačkové autíčko“ a „zajaca-bábo“ a zamieri si do svojej postieľky sám, po väčšom, či ešte väčšom prehováraní. A teraz toto. Madrmoment! Viete, že sa snaží byť strašne samostatný, keď sa vonku odmieta držať za ruku, ale stačí jedno zlé prebudenie a predsalen svoju mamičku veľmi potrebuje! Vytesať do kameňa! Madrmoment! Tá chvíľa, keď viete, že mať dieťa bolo to najlepšie rozhodnutie, akého ste sa mohli dopustiť. A podporí ho ešte aj fakt, že po kratšom boji sa vám podarí dosiahnuť ešte aj na kávu na stolíku, ktorú ste si pripravili.
Neoceniteľný deň!