štvrtok, 11. augusta 2016

Juliana Gray: VOJVODA V LÁSKE NIKDY NEUSTÚPI

Úspešne som dočítala trilógiu z Viktoriánskeho obdobia, kde sa tri dámy ocitajú na toskánskom hrade, ktorý majú „náhodne“ prenajatý na jeden rok spolu s troma gentlemanmi, ktorí tiež netušili, že na hrade rozhodne NEprežijú osamelý rok. Prvá časť Dáma Nikdy Neklame ma zaujala ryšavcom ako hlavným hrdinom a nástupom jeho automobilu do histórie, druhá – Džentlmen o tom Nikdy Nehovorí – zasa humorom, hoci Lilibet mala popri tyranskom manželovi rozhodne najťažší osud... nuž, bola som zvedavá, čím ma zaujme posledná časť. Už som si zvykla, že Juliana Gray vždy tak akosi prekvapí.
Na poslednú časť som sa mimoriadne tešila, pretože vojvoda Wallingford – hrdý, smiešne nadutý a temný – mi prišiel najvtipnejší z pánov, hoci sa o to vlastne ani nesnažil :D. A Abigail, najmladšia dáma, bola zasa najbezstarostnejšia a vyslovene veselá. Prekvapení bolo more. Že si žena v historickej romanci občas vyplače oči pre toho pravého sa stáva dosť často... ale že si oči niekoľkokrát vyplače urastený 29ročný Wallingford to som teda nečakala... :D Ale pekne po poriadku.
Abigail je naozaj bezstarostná dáma a tiež veľmi drzá a voľnomyšlienkárska. A keďže vidí ako sa sesternica Lilibet trápi v nešťastnom manželstve a sestra Alexandra zabila zopár rokov pri o dosť staršom mužovi... rozhodne sa, že sa nikdy nevydá. Lenže je rojko snívajúci o vášni, romantike pri lune a hádkach s hádzaním kníh, takže rozhodne potrebuje aspoň milenca.
Lenže vojvoda Wallingford je síce vychýrený záletník, ale keď sa mu Abigail „ponúkne“ za milenku, je to akurát v nie vhodnom období, kedy si cassanova zaumieni, že si stoj čo stoj dokáže, že ako chlap dokáže vydržať aj bez uchichotaného, v žiarivých sukniach pobehujúceho rozptýlenia. Počas celej knihy teda Abigail vojvodu uháňa a jej darebáctva sú rozkošné.Taktiež svižný štýl neupadol a pokračoval celom iskrivo a veselo:

... Vojvoda z Walingfordu rázne kráčal cez veľkú sieň Castelo Sant´Agata a ani vo sne by mu nenapadlo, že by v tomto rozľahlom priestore mohol vraziť akurát do poprsia Abigail Harewoodovej..."

Ale som prekvapená, že najvtipnejšia je stále časť číslo dva. Tretia časť ma však tiež udivila. Určite som nečakala ani to, že ma postupne Abigail začne iritovať, pretože niektoré jej neskoršie reakcie som nechápala! Celkom nelogicky si veci komplikovala (teda...ono to nakoniec malo nejakú logiku, ale aj tak! Čo spravila ona, by som ja nikdy nedopustila!) a tiež som ju mala chuť zaškrtiť, keď sa nakoniec pri svojom vojvodovi niekoľkokrát prejavila ako vyslovene necitlivá!
Prečo mám rada prvé dve knihy som už spomenula (automobily a humor), záverečná ma dostala hlavným hrdinom. Nakoniec som sa do vysokého, zachmúreného a temne krásneho vojvodu, ktorého zbožňovaný kôň mal meno Lucifer, čo k nemu extra sadlo, najviac knižne zamilovala. Bol neodolateľný a aj jeho povahe nemôžem nič vytknúť. Divoký, tak trochu smiešny aristokrat, dostatočne citlivý na to, aby nestratil svoju tvár (áno, aj keď si oči vyplakal xD...veď kto by pri Abigailiných na hlavu padnutých nápadoch neplakal XD) a rozhodne – muž činu!
Ďalší bonus bol konečne rozvinutý a zároveň rozriešený duchársky príbeh, ktorý sa všetkými knihami okrajovo niesol. Toskánsky hrad totiž podliehal stáročnej kliatbe.
Teším sa, že mám všetky tri knihy, doma v knižnici!




Obr.
Bux.sk/goodreads.com

2 komentáre:

  1. he he aky džakomo na obale...už som to dnes čitala na sagarra.blogu ale keď som už tu tak nedá mi :D vedela som, že ten vojvoda bude mať este niečo dočinenia :D...ak dobre chapem ten ufrflany z dvojky nie? :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. áno, presne :D ufrflaný z dvojky xDDD
      obálky romancí sú kapitola sama o sebe xD

      Odstrániť