štvrtok, 4. augusta 2016

NA POČIATKU BOL UPÍR (...zbierka upírov...)

Každý milovník klasických upírov by mal mať túto zbierku v knižnici. Ponúka starých dobrých krvilačných upírov a robí prierez klasickými strašidelnými príbehmi, okrem iného aj cez tie viktoriánske, temne gotické, až po počiatok 20.storočia. A keď myslím klasického upíra – mám na mysli bizarného, ale príťažlivého aristokrata, alebo desivý nočný prízrak. Skrátka, nie sú s nimi žarty. Tak ako v súčasnosti...
V zbierke nájdeme prvého  literárneho upíra v próze, ktorého na tento svet napísal John W. Polidori (1795-1821), v podobe tajomného krásneho lorda Ruthvena. Mimochodom, vedeli ste že poviedka Upír vznikla na tej istej párty (z tej istej stávky), vďaka ktorej napísala Frankensteina Mary Shelley?
Ďalej je tu A.K. Tolstoj (1817-1875... naozaj len menovec toho Tolstoja) a ďalšia poviedka s názvom Upír, ktorá patrí k mojím obľúbeným. V poviedke je všetko – mladá deva Dáša v ohrození, rodinná kliatba, stratený syn, upíri sú starí a vysušení ... no a zápletku má pôsobivú.
Škoda, že najviac sa mi páčil James Malcolm Rymer (1814-1884) a jeho Upír Varney alebo Krvavá Hostina, pretože išlo iba o úryvok. Prišlo mi, že istým spôsobom išlo o najzákladnejšie zobrazenie – bledého a do čierna odetého, za búrky ťukajúceho na okno spálne mladej dievčiny zhypnotizovanej jeho hrôzyplným pohľadom. No na druhej strane, možno som čítala iba to najlepšie, keďže Varney pochádza zo zošitových príbehoch v Anglicku známych pod názvom penny dreadful, ktoré sa predávali „za pencu“ a obvykle na nich pracoval kolektív autorov a pokračovali, kým mali čitateľov.
Ďalej moja druhá najobľúbenejšia Štedrá Pani Ducaynová od Mary Elizabeth Braddonovej (1835-1915), ktorá odhaľuje aké nebezpečné je pre mladú Bellu prijať svoje prvé zamestnanie spoločníčky starej aristokratky. Slnečné Taliansko, kam so starou dámou a jej podivným lekárom vycestuje, je síce očarujúce, no dievča záhadne chradne. A ako to už býva, na rukách si nachádza netypické ranky... Príbeh mi prišiel v istom zmysle krásne, ponuro romantický.
Nuž a nakoniec Edith Whartonová (1862-1937) a jej Začarovaný. Áno, tá Edith, ktorá napísala Pulitzerovou cenou ocenený Vek Nevinnosti (ktorý mimochodom odporúčam). Jej dielko bolo však ťažko pochopiteľné a až tak ma za srdce nechytilo (vlastne rovnako ako úplne prvé v poradí), no na druhej strane strašidelná, zimná atmosféra sa jej nedá uprieť.
Samozrejme, nečakajte nejaké veľké krvilačné upírske výpady. Diela stavajú predovšetkým na atmosféru a predstavivosť čitateľa. Ale práve o tom je klasika – to škandalózne, strašidelné a atypické je obvykle zahalené rúškom tajomstva... no aj z toho dôvodu je literatúra príťažlivá, no nie? A upír musí byť predsa málo videný a nadmieru záhadný! 

4 komentáre:

  1. ponuro romantický ...zvláštna kombinácia...neviem si ju predstaviť :D
    ešte, že si si ju kúpila :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Polidoriho som čítala, ale nespomeniem si o čom to bolo (okrem toho, že o upírovi). Pamätám sa, že sa mi to strašne ťažko čítalo - nevedela som sa na to sústrediť a jednu stránku som dokola čítala aj tri razy. Rozmýšľam, že či to bolo kvôli tomu, že som to čítala v jedno popoludnie počas prestávky medzi prípravou na štátnice .... takže môj mozog to proste nevedel vstrebať... alebo to je tak písané. Aký máš z toho ty dojem? V každom prípade skvelý nápad - takto to zozbierať a vydať....

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Mňa to tiež nenadchlo. Postava lorda Ruthvena bola zaujímavá, no celkovo mi to tiež prišlo akési ťažkopádne a nedokázala som udržať pozornosť.

      Odstrániť