utorok, 23. augusta 2016

Prečo sa MATERSTVO démonizuje?

Rozhodla som sa, že si tak trochu re-uverejním článok, ktorý mám už dlho na svojom druhom bloguwww.sagaraa.blog.cz. Písala som ho, keď malo moje mláďa pol roka (teraz má 2roky a 8 mesiacov, alebo „dvaceláosem“ ako rada hovorím :D). Chcem ho sem dať, pretože podľa reakcií som zistila, že na mnohé čerstvé mamičky, alebo plánovateľky  pôsobí mimoriadne pozitívne a hádam aj motivujúco. Tak prečo nie? Všetko v ňom o mojom duševnom stave je čistá pravda, nebojte sa dámy, že by som prikrášľovala. V súčasnosti, aby som bola fér, síce mám ťažké obdobie, ale verte mi... pramení zo všetkého iného, len nie z môjho syna. Hoci problémy si teraz veľmi rada nabaľujem, to už je taký proces xDDD. Nuž, asi by som sa mala učiť sama od seba!

- - - - - - - - - - - - -
Tuším idem písať tak trochu seriózne o niečom, čo ma „trápi“ – tie úvodzovky preto, pretože v skutočnosti za to doma do vankúša neplačem, ale... chápeme sa. Chcem napísať o niečom, čo mladšie ročníky asi nezaujíma, ale tie moje si to možno prečítajú a viem, že sem chodia všetky vekové kategórie, čo ma úprimne teší.
Celkom ma už nejaký ten mesiac zaujíma, prečo sa vlastne materstvo tak démonizuje a prečo si to tie divné tvory – matky – vzájomne robia. Vysvetlím:
Mnohí z vás vedia, že už mám mláďa. A od prvého dňa ako som zistila, že príde na svet počúvala som rôzne ani nie rady (to je už samostatná kapitola o tom ako každý vie ako správne vaše mláďa vychovávať, koľko detí zaručene máte mať, či chcete alebo nechcete a ako sa zo samostatného človeka s osobnosťou zmeníte na asi chodiaceho retarda, pretože nikto už sa nechce zaujímať o VÁS ako takú, ale začnú vás volať „mamina“, „tehuľa“ a pokladať jedinú otázku: „Ako sa MÁME?!“...budiž...), ale skôr o upozornenia ako také. Matky, ktoré už majú deti, sa zaručene postarali o to, že som si myslela, že materstvo bude peklo a ja ho nezvládnem. Bolo to dosť bizarné, pretože som svoje mláďa veľmi chcela a plánovala. Ale stále som počúvala – nevyspíš sa, nebudeš mať čas na svoje hobby, bude to náročné a konkrétne: „Môj malý má osem rokov a po ôsmych rokoch je to prvýkrát, čo mám čas na samu seba.“ Popr. „Ty si myslíš, že si ešte niekedy prečítaš knihu?!“...Už nikdy do kina nepôjdeš!“
V deviatom mesiaci som si celé materstvo rozmyslela :D. Vedela som, že taký život pre mňa nie je, že som si to celé predstavovala príliš dúhovo. Veď ostatným ženským skončil život, nie?
Potom sa narodil náš mládenec a všetky klišé o tom ako rodičke slza ukápla z toho magického okamihu, čas sa zastavil a pocítila puto až za hory doly... môžem potvrdiť! :D
Ale poďme späť na zem – už 6 mesiacov mám mládenca, plno vnímavého, extra aktívneho a naučil sa pišťať so zaťatými päsťami až mu očervenie hlava. V inom ohľade je smejko, šťastné dietko, ktoré nijako zvlášť často nepiští a na návštevách je ukážkový. Aby som mu nekrivdila – je to dobré dieťa. Nikdy nepreplakal noc. Nikdy som presne nepochopila význam koliky.
Ale teda, aby som vám povedala pravdu – NIKDY som noc pri svojom mláďati neprebdela :D. Nikdy. Materská začala ako to najpohodovejšie, čo sa mi mohlo prihodiť. Obliala ma úľava, ktorá trvá vlastne až doteraz. Ja si robím nervy len sama, keď si myslím, že som ho zle chmatla a jeho niečo bolí, hoci sa mi rehní do ksichtu :D. Unavená som iba preto, že s ním nespím, keď sa ráno zobudí a rovno si dá druhý spánok – ale to, že považujem celkovo spánok za márnenie času je môj osobný problém.
S malou dušou som čakala na ten čas, kedy skončí celý môj život – ale pravda je taká, že čítam každý deň a už čítam ôsmu knihu odkedy sa moje mláďa objavilo a do kina nechodím, lebo ma kino nijako za srdce neberie. Všetko je lepšie, krajšie a viac plné lásky, ale nehovorím to tak ako niektoré mamy – že som uťahaná, nemám čas sa sprchovať, nejem, ale stojí to za to, lebo dieťa je bla bla bla. Som šťastná, pretože žiadne avízované horory nenastali, svoje dni trávim pod stanom s dúhovou dekou, kde sa hrám dve hodiny s malým parťákom :D, v teplákoch von nechodím, vlasy si umývam a snažím sa byť vonku ešte krajšia, aby mal môj drahý radosť, že nepustnem :D. Ooooooooo a spoločenský život – to sa robí tak, že sa necítite ako jediná, čo sa vie starať o mláďatá.... čiže vaše dieťa miluje „tatu“ tak ako „mamu“ a keď príde z roboty, tak mu chudákovi zavesíte mládenca na krk a skočíte na kávu s kamoškami. A keď na vás iná vyslúžilá mama škaredo pozrie, tak hrdo poviete: „Ja si to zaslúžim.“ A viete čo? Áno! Týmto som škrtla ten priestor na sebaľútosť. A z nejakého prapodivného dôvodu mám bohatší spoločenský život ako predtým :D. Fakt. Ani neviem prečo.
Pestujem ďalej svoje koníčky a neverte nikomu, kto vám povie, že skončia. Nechápem prečo by mali. Dieťa je ako mačiatko, naspí toho veľa. A od septembra budem „pracujúca mama“ – síce v časoch ako si sama určím, pretože stále chcem byť 100% prítomná pri mojom „všetkom na svete“ a mojom drahom, ktorého som dúfam nikam neodstavila, lebo viete čo? Ani to sa nemusí, aj keď vám trepú do hlavy, že sa to stane.
Vtipné je to, že keď ma iné žienky videli, že som strašne spokojná, tak začali vety typu: „Počkaj za mesiac, keď bude viac hore, to bude peklo...“
Počkala som, ale nenastalo.
„Počkaj, keď mu budú liesť zuby, to bude Peklo...“
Lezú mu, občas si poplače, ale v noci stále spí a že mám zlú náladu, to nie je Peklo, to akceptujme – veď je to tiež len človiečik...
„Počkaj, keď bude mať 4 mesiace a ty budeš musieť viac a viac robiť animátora jeho voľného času..“
Už sa stalo – ale čo je na tom pekelné?! Keď sa zamilujete do svojho muža, tak s ním trávite každú minútu, aj keby ste len kukali na ten západ slnka a cítite sa ok. Príroda to zariadila tak, že sa takto zamilujete do svojho malého. Takže ako vám môže čas s ním prekážať?!
A viete čomu nerozumiem? Ako vám takéto veci môžu hovoriť matky! Ako môže mama naznačiť mame, že jej dieťa jej pokafralo dobré roky?
Bála som sa, že stratím samu seba, keď som videla tie kočíkovacie mamy v mikinách a bez make-upu, ktoré keď išli okolo hovorili o nočníkoch. ALE TO JE NA VÁS, ČO SA S VAMI STANE! Tepláky von nenosím, tenisky už sú vrchol mojej pohodlnosti :D a som sama sebou. Hovorím si Polly, nie VEĽKÁ MATKA! Stále maľujem svoje sny, napísala som poviedku, žijem pre cupcakes a som zaťažená na vintage oblečenie! Nič sa nezmenilo. Áno, nemám 100% možnosť rozhodnúť sa, že teraz niekam idem a nič ma nezastaví. Ale preboha, veď to nemáme ani keď chodíme do školy, či do práce, nie?!
Aha, niečo predsa prešlo zmenou – sme traja a máme sa rovnako pohodovo ako keď sme boli dvaja.
Po tehu mi došla správa od kamošky – „No čo ako sa máš?“ Napísala som jej – „Perfektne. Je mi úplne super, mám čas na seba, na Teodora, cítim sa oddýchnuto a niekedy sa až nudím, lebo veľa spí.“
Ostala celá vybúraná, lebo vraj je to prvá pozitívna vec o materstve, ktorú počula. Zatiaľ počúva len také veci, že ju to odradilo od toho, čo by možno aj chcela.
Prečo sa materstvo démonizuje?! Dieťa vám život nezničí, ani vy ste nezničili život svojim rodičom. Nehovorím, keď má niekto sedem potomkov :DDDD.... Ale to už je... hm... asi až môj príliš osobný pohľad na vec.
Ja druhého malého človeka neplánujem. Čo mi je tiež tak trochu vyčítané. Ale o čo ide?! Sme takto spokojní a nie je práve to podstatné?
Mláďa máme, pretože sme s ním šťastní a nie z povinnosti. Bolo to rozhodnutie o tom, aby sme my boli šťastnejší. Znie to sebecky. Ale je to tak. A preto nám Teo život nijako hrozne nepoznačil a ani nepoznačí.... Napriek tomu, že vyhrážky sa ešte stále posúvajú z mesiaca na mesiac :DD.





Zdroj obr.photobucket.com

6 komentárov:

  1. Jéééj toto je krásny článok... A budem ho posúvať ďalej, pretože ja toto počúvam z každej strany. Sama sa materstva nebojím, keďže vidím teba a aj švagrinú ako zvládate popri dieťati si žiť aj svoj život. Celý náš život je o postoji k nemu. A kiežby existovalo viacero matiek ako si ty. Pretože keď sa vzdajú samé seba, nevenujú si ani kúsok voľného času, tak to pocíti aj dieťa. Vidí unavenú strhanú matku, ktorá sa mu síce venuje, ale vnútorne trpí. A tak by to nemalo byť. Dieťa má byť naša radosť a pýcha a nie záťaž. Budem si čítať tento článok, keď ma v budúcnosti v priebehu tehotenstva napadnú matky upírky s ich desivými historkami :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Veru...a ja sama sa musim vratit ku svojmu zakladu...nemusim hovorit,ze je to zle prave preto,ze ta "septembrova" kariera nevysla...ale stale je to o podstate clanku...ze ked mama vidi len zivot s dietatom a nie aj svoj vlastny zivot, nemusi to byt to najspravnejsie...

      Odstrániť
  2. he he :) a po odstupe času si tiež rovnako spokojná so svojim drobcom :) Gratulujem Polls si môj vzor :) Naša ma dnes pol roka a sestra je neskutočne šťastná, že ju má :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Wau tak to pocujem prvy krat hovorit nejaku matku o tom ake je to super, zatial som pocula a aj videla okolo seba len same znicene matky.... Je to vcelku prijemne citat🙂

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. no a ja vcelku kde tu na ihrisku vidam aj celkom pohodove matky ...usadene uprostred svojej skupinky, rozkecane, neuponahlane (a to ako ja sama tu "skupinku" ani nemam, tak mozno som na tom horsie xDDD)...tak potom nechapem, ze preco sa zeny nakoniec az tak lutuju xD ..aj sa sice tiez viem lutovat, ale zasa ked je realita dobra, nemam problem to uznat xD

      Odstrániť