štvrtok, 8. septembra 2016

Erin Morgenstern: NOČNÝ CIRKUS

Marco a Celia majú od narodenia presne určený osud. Stali sa bábkami v rukách skutočných kúzelníkov. Uzavreli spolu „gentlemanskú“ dohodu. Že ich žiaci jedného dňa stanú proti sebe v boji. Marca, sirotu, pripravuje tajomný muž v sivom obleku, pán A.H., ktorého však vída veľmi sporadicky. Celiu pripravuje jej otec, krutý kúzelník Prospero, ktorého panovačnosti sa nedokáže zbaviť ani keď sa z neho stane čosi ako prízrak (a mala som ho chuť zaškrtiť!!! Verte mi! Neskutočne nepríjemný!). Dvaja mladí ľudia nevedia pravidlá, nevedia ako bude magický boj prebiehať, ako sa určí víťaz... vedia len to, že ich život nie je v ich rukách. Súboj má prebehnúť na neutrálnej pôde, pre ktorú sa vystavia celý cirkus. Je to Nočný Cirkus, v ktorom je všetko čierno-biele, čarovné, príťažlivo viktoriánske a tajomné... Čo sa však stane, keď sa dvaja súperi do seba zaľúbia? Ich láska je krehká a jemná a budúcnosť neistá. A ich učitelia im nič nedarujú!
Toľko v skratke k obsahu. Nočný Cirkus má skutočne jedinečnú atmosféru – o to viac, že dej prebieha vo Viktoriánskom období a niektoré kapitoly sa venujú iba magickým „atrakciám“ v jednotlivých stanoch.
Tieto kapitolky som si mimoriadne užívala. Sú sugestívne. Takmer som cítila ako sa prechádzam Ľadovou Záhradou, kde každá odtrhnutá ruža okamžite znova vykvitne, hoci je rovnako zamrznutá, či Oblačným bludiskom, či stojím pod Stromom želaní, ktorého čierne konáre sú ovenčené zapálenými sviecami a každého želanie zapáli želanie niekoho iného. Fantázia autorky je nekonečná a jediné, čo sa jej stále vyčíta a aj mňa to zo začiatku unavovalo je štýl, ktorý občas prechádza z minulého do prítomného času a to v jedinej vete. Lenže to je moja jediná výčitka, musím napísať, že táto kniha je úžasná! Je naozaj čarovná. Nie je akčná, nie je prešpikovaná nehasnúcimi súbojmi... Je to kniha o krehkej láske a mágii a nie všetko sa dá jednoznačne pochopiť, no o to viac emotívna je.
Ešte chcem podotknúť, že je to po dlhšom období kniha, ktorej som naozaj musela venovať čas. Necelé tri týždne na čítanie sú na mňa viac než dosť :D. Kapitoly však majú zložité názvy a čas všelijako preskakuje, sledujeme „budúcu“ časovú linku s mladým farmárom Baileym, ktorú doháňa hlavná linka... najprv mi to vadilo, ale potom som sa zmierila s tým, že na príbeh sa treba jednoducho sústrediť. O to viac som si knihu užívala.
Aj ma mrzí, že neviem dostatočne opísať svoje zaľúbenie, ktoré som k tomuto jedinečnému príbehu, hoci plynul pomaličky a vlastne dosť zložito, získala ... cirkus bol naozaj nezabudnuteľné miesto – možno trošku ponuré a zároveň presýtené vôňou karamelu, miesto ktoré sa „otvára za súmraku a zatvára za úsvitu“. Celia sama v ňom vystupovala ako iluzionistka, hoci Marco bol „len“ tajomník zakladateľa, výstredného Lefévreho. No zaujali ma aj vedľajšie postavy – červenovlasé dvojčatá Viki a Miki, záhadná hadia žena Cukiko, či nešťastne zaľúbená veštkyňa Isobel.
Všetci sa od začiatku stávali čoraz kúzelnejšími... každý krok Marca a Celie a aj ich zakázaná láska vytvorila čosi ako „trepot motýlích krídel“, ktoré viac či menej ovplyvnili existenciu každého člena cirkusu. Postupne im to dochádzalo a vzťahy sa stávali čoraz napätejšími, hoci len pod povrchom.
Nuž, nechcela by som ich zodpovednosť. Na druhej strane, aj som im závidela :D. Veď čo už môže byť krajšie ako keď vám niekto vytvorí les, v ktorom sú stromy popísané ľúbostnými sonetmi pre vás... alebo keď sa potulujete čarovným bludiskom, ktoré vám on práve pre potešenie rozširuje, keď z papiera skladá ďalšie a ďalšie miestnosti, ktorými sa práve potulujete.

„...Ale pohybuje sa. Veľmi, veľmi pomaly. Tak pomaly, že Bailey nedokáže postrehnúť ten pohyb, iba jemné zmeny. A zo ženy padajú na zem ľahulinké snehové vločky, celkom ako lístie zo stromu. Baiely obchádza dookola a obzerá si ju zo všetkých uhlov.
Žena ho sleduje pohľadom. Mihalnicami posiatymi snehovými vločkami pritom ani nemihne. Na pódiu je strieborná tabuľka, sčasti zakrytá splývajúcimi šatami. Stojí na nej: In memoriam.
Ale nie je presné, na čiu pamiatku. „

Neskutočné. Som zaľúbená do knihy!
A presne viem, kto ju dostane na Vianoce...;).





Obr.
scififantasylitchick.files.wordpress.com

5 komentárov:

  1. Krasne napisana recenzia 😊 inak toto je u mna jedna z knih po ktorej som siahla len vdaka obalke. Panatam si ze som to kupovala na darcekovy poukaz a kedze som vtedy nehladala nic konkretne brala som do ruk knihy podla obalu 😄 ...to len taka zaujimavost z mojej strany. Ved svoj nazor na knihu somn ti uz povedala, tak nech sa neopakujem a mam pocit, ze tebe sa ta obalka resp ten motiv tiez dost paci 😊

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Mam prave pocit,ze slov.vydanie ma nevyužitý potencial, co sa tyka obalky. Ale ine obalky ma fascinuju...

      Odstrániť
    2. Ja mám tú obálku ako máš úplne prvý obrázok v článku, mäkká väzba.... a hej, súhlasím, slovenská má nevyužitý potenciál.

      Odstrániť
  2. Knihu som nečítala, prečítala som si aj iné recenzie ale vyzerá pútavo... By ma zaujímalo, či to bol náhodný darček, ktorý si dostala, alebo si po nej siahla cielene ?

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. To je vlastny ulovok z kníhkupectva :D...vysledok babskej jazdy na vychode ;-)

      Odstrániť