ŠKôLKA - ako je to naozaj :)

Škôlka. To je také vírusové miesto. Také miesto, kde vaše dieťa trávi oveľa menej času ako doma so soplíkom. V každom prípade však, mám teda doma škôlkára na adaptačnom procese. Adaptačný proces je taký, ktorý majú väčšinou matky ešte na materskej a trvá maximálne tri mesiace. Mne to celé akurát vychádza, presne toľko mi do konca materskej ostáva a keďže si poznáme svoje dieťa... resp. poznáme si svojho zložitého náladového syna jedináčika... prišlo nám rozumné využiť tento proces postupného privykania a netlačiť na pílu so skrátenou materskou. Taktiež som sa tešila, že budem chvíľu oficiálne flákačka. Flákačka na káve... flákačka v obchodoch... flákačka pri knihe. Vôbec som netušila, že bude vlastne stále doma :D. Že si prekoná svoju prvú marodkovú dovjtýždňovku a že po vyše mesiaci v škôlke... teda, pardon „V škôlke“ ... sa bolestne dopracujeme k dvom hodinám bez matky.

Demonštrácia jeho nadšenia z prvého dňa, kedy ešte netuším, že sa na mňa rúti s rukami plnými piesku, čo mi skončí za golierom. Moje mláďa je proste zlatíčko...

Ono tie choroby totiž adaptačný proces dokonale negujú, teoreticky je na nič. Dieťa si začne chodiť do škôlky zľahka po jednej hodine, lenže druha nikdy nepribudne, keď si robí soplíkové pauzy. A predovšetkým, prvý deň sa teší, matka sa teší, otec sa teší...len učiteľka povie, že „netešte sa, zajtra to na vás rozbalí“. Áno, druhý deň je kritický a všetkým vám zmrzne úsmev na perách, pretože dieťa si plieska hlavu o zem v záchvate zlosti, ktorý nastane po nevinnej otázke pri umývaní rúk: „A kde je mama?“ Teda, aby som bola presnejšia... MOJE dieťa si plieska hlavu. Vy ostatné máte určite veľmi ukáznené a dobre odchované mláďatá. To myslím úprimne. Odchádzať zo škôlky so svojim dieťaťom, ktoré poťahuje nosom a na čele má veľký červený fľak je ako prechádzať uličkou hanby.

V každom prípade, 3x sa otrieskal, 2x trucovito čakal na mamu a ničoho sa nedotýkal, 1x bol doma so soplíkom, potom 1x trucovito čakal na mamu a 3x sa usmieval, jedol, hral a bol z čista jasna ako pravý malý psychopat s rozpoltenou osobnosťou nadšený... a potom ochorel na 11 pracovných dní.

Včera sme sa do škôlky s malou dušičkou vrátili. Všetko bolo ok. Vrátil sa výsostne spokojný a už na mňa ani neskúšal svoju obligátnu vetu: „Ja plakal, čakal...“ nad ktorou učiteľka pred chorobou iba krútila hlavou, lebo že vraj bol vysmiaty ako lečo. No a dnes sme sa teda po tom celom bolestnom procese dopracovali k dvom hodinám v škôlke.

A všetko je v pohode.

Len stále čakám na to flákanie...

A pokoj v duši. XD Veď viete ako sa hovorí – šťastná matka, šťastné dieťa. Tak škôlkou začína motto – šťastné dieťa a už aj matka nemá tik v oku.

Ale myslím, že sme za vodou. Ešte tak mesiac a zopár chorôb a máme celé tri hodiny!