Škôlka. To je také vírusové miesto. Také miesto, kde vaše
dieťa trávi oveľa menej času ako doma so soplíkom. V každom prípade však,
mám teda doma škôlkára na adaptačnom
procese. Adaptačný proces je taký, ktorý majú väčšinou matky ešte na
materskej a trvá maximálne tri mesiace. Mne to celé akurát vychádza,
presne toľko mi do konca materskej ostáva a keďže si poznáme svoje
dieťa... resp. poznáme si svojho zložitého náladového syna jedináčika... prišlo
nám rozumné využiť tento proces postupného privykania a netlačiť na pílu
so skrátenou materskou. Taktiež som sa tešila, že budem chvíľu oficiálne flákačka. Flákačka na káve...
flákačka v obchodoch... flákačka pri knihe. Vôbec som netušila, že bude
vlastne stále doma :D. Že si prekoná svoju prvú marodkovú dovjtýždňovku a že
po vyše mesiaci v škôlke... teda, pardon „V škôlke“ ... sa bolestne dopracujeme k dvom hodinám bez
matky.
![]() |
Demonštrácia jeho nadšenia z prvého dňa, kedy ešte netuším, že sa na mňa rúti s rukami plnými piesku, čo mi skončí za golierom. Moje mláďa je proste zlatíčko... |
Ono tie choroby totiž adaptačný proces dokonale negujú,
teoreticky je na nič. Dieťa si začne chodiť do škôlky zľahka po jednej hodine,
lenže druha nikdy nepribudne, keď si robí soplíkové pauzy. A predovšetkým,
prvý deň sa teší, matka sa teší, otec sa teší...len učiteľka povie, že „netešte sa, zajtra to na vás rozbalí“. Áno,
druhý deň je kritický a všetkým vám zmrzne úsmev na perách, pretože dieťa
si plieska hlavu o zem v záchvate zlosti, ktorý nastane po nevinnej
otázke pri umývaní rúk: „A kde je mama?“
Teda, aby som bola presnejšia... MOJE dieťa si plieska hlavu. Vy ostatné máte
určite veľmi ukáznené a dobre odchované mláďatá. To myslím úprimne. Odchádzať
zo škôlky so svojim dieťaťom, ktoré poťahuje nosom a na čele má veľký
červený fľak je ako prechádzať uličkou hanby.
V každom prípade, 3x sa otrieskal, 2x trucovito čakal
na mamu a ničoho sa nedotýkal, 1x bol doma so soplíkom, potom 1x trucovito
čakal na mamu a 3x sa usmieval, jedol, hral a bol z čista jasna
ako pravý malý psychopat s rozpoltenou osobnosťou nadšený... a potom ochorel
na 11 pracovných dní.
Včera sme sa do škôlky s malou dušičkou vrátili. Všetko
bolo ok. Vrátil sa výsostne spokojný a už na mňa ani neskúšal svoju
obligátnu vetu: „Ja plakal, čakal...“
nad ktorou učiteľka pred chorobou iba krútila hlavou, lebo že vraj bol vysmiaty
ako lečo. No a dnes sme sa teda po tom celom bolestnom procese dopracovali
k dvom hodinám v škôlke.
A všetko je v pohode.
Len stále čakám na to flákanie...
A pokoj v duši. XD Veď viete ako sa hovorí –
šťastná matka, šťastné dieťa. Tak škôlkou začína motto – šťastné dieťa a už
aj matka nemá tik v oku.
Ale myslím, že sme za vodou. Ešte tak mesiac a zopár chorôb
a máme celé tri hodiny!
Zlatíčko naozaj :-))) ale myslím, že asi všetci sme mali tie isté svoje obdobia, hlavne ak sa to týkalo niečoho nového a my sme skrátka vzdorovali :D
OdpovedaťOdstrániťA inak, čo ty vieš, možno ťa zázračne prekvapí a po krátkom čase tam bude chodiť rád!
Tak dnes mali meninovú oslavu...prišiel s cukríkmi a hovorí mi, že je tam super a teší sa na zajtra. Len asi nechápe,že tie oslavy nebudú každý deň :D
Odstrániť:D :D :D Tak týmto článkom si ma fakt pobavila. Viem, že to musí byť ťažké pre oboch tieto začiatky odvykania si od seba, ale v konečnom dôsledku a s odstupom času je z toho vtipná storka a my ostatní sa na nej bavíme :D
OdpovedaťOdstrániťMalý je takisto slušne vychované mláďa, len je živé dieťa a preto skúša. Inak vieš čo je na výchove dieťaťa "úžasné"? Prejdeš si touto traumou oddelenia sa od dieťaťa, adaptačným procesom a uľaví sa ti.. nachvíľu kým nepríde škola a odznova.. Gratulujem k dvom hodinám, ale verím, že zachvíľu príde aj to trojhodinové škôlkovanie a flákačky po kaviarniach s notesom v ruke... :)
No, ono možná součástí toho adaptačního procesu je i to, že to dítě prostě musí nabrat tu školkovou imunitu..:) Myslím, že totiž všechny děti mnoho dní ve školce promarodí... Snad se ale dočkáš svého flákání!:D
OdpovedaťOdstrániťTo áno, máš pravdu. Doktorka mi vravela, že ak by nechodil do škôlky, skrátka by si s tým prešiel v prvej triede. Práve týmto si buduje imunitu :)
OdstrániťBože keby aj v práci existoval adaptačný proces. Najprv tam prídeš na hodinu, druhý den na dve, potom na tri... len tam je už riziko, že prvý deň bude zároveń aj posledný, pretože niet rodiča, ktorý by ťa tam nasilu dotiahol.=DDDD Acchhh jaj. Ale teda vôbec som netušila, že dať dieťa do škôlky je naozaj celý a zdĺhavý proces. Proste vždy som len počúvala: dala som dieťa do škôlky alebo malý už chodí do škôlky a vždy to znelo akože dala som ho tam a je to vyriešené. Hotov. Bodka. Nič náročné. Vedela som, že deti plačú, keď rodičia odchádzajú, že sem tam sú to strašné hysáky... ale vždy to znelo tak, že proste ho tam dáš a hotovo..a ono... to tak vlastne nie je. =D
OdpovedaťOdstrániťJa som vždy počula také, že "moje dieťa nie je schopné dochodiť týždeň" ... "stále choré"... "stále doma"... a myslela som si, že sú to len škôlkárske mýty xD.
OdstrániťA nie sú.
Souhlasím s Melly (vždyť má na to školy) - mláďa si buduje imunitu, pak bude v cajku, jen teď nepolev ;-)
OdpovedaťOdstrániťA strašně mě baví, ale ty se asi v těch chvílích cítíš jinak, jeho vzdory. Ty o tom tak krásně píšeš, že to nevypadá vlastně tak hrozně :-D
:D... áno, v tej chvíli je to od srdca povedané "o držku" XD, ale aj my s manželom sa na tom neskôr bavíme, keď si o tom hovoríme.
OdstrániťĎakujem za podporu :)