pondelok, 28. novembra 2016

Jane Austenová: EMMA

"Emma Woodhousová, pekná, bystrá a bohatá, s útulným domovom a šťastnou povahou, akoby vo svojej osobe spojovala hneď niekoľko darov života; a za tých takmer dvadsaťjeden rokov, čo bola na svete, zažila iba veľmi málo sklamania a trápenia."

Tak toto je veta, ktorou začína román "Emma" a musím povedať, že mladučkú a strašne moc životaschopnú Emmu, presne vystihuje...rovnako aj atmosféru a svižnosť tohto jedinečného dielka, ktoré pohladí po duši, rozosmeje a miestami spraví z pravej lásky takmer až vrtoch.
Áno, rozhodla som sa pozrieť do „austenovského“ obdobia, ktoré je teda regentským...  A musím povedať, že táto, vskutku nadčasová kniha, nesklamala.
Emma mi bola ako hlavná hrdinka nadmieru sympatická aj so všetkými jej rozkošnými povahovými "vadami"  - Emma je predsa považovaná za Austenovej „najomylnejšiu“ postavu -  a jej strašnou snahou robiť každému dohadzovačku, pchať svoj zámožný nosík každému do kapusty a samozrejme, schopnosťou vyrobiť si tým more nedorozumení.

štvrtok, 24. novembra 2016

muzikál: ANGELIKA

Popravde, nikdy som nebola fanúšička série o Angelike. Ale asi ide o to, že keď je niečo tak notoricky známe a tak často to v TV opakujú, tak vôbec nemáte chuť pozrieť si to – hlavne, keď za tie roky kde tu zbadáte stred, koniec, či nejakú 20tu minútu xD a nikdy nie celú Angeliku. Ale kamarátka BB fanúšik je a tak nejako celkom neplánovane som sa vďaka nej myslím že v pondelok dozvedela, že v stredu teda idem na český muzikál Angelika. Nebránila som sa. A dobre som urobila.
Predstavenie prebiehalo na Zimnom Štadióne Ondreja Nepelu a znova musím vyjadriť svoju vďačnosť BB za vstupenku, pretože už aj miesto bolo dosť zvláštne na to, aby som vedela, že to bude minimálne pozoruhodný večer. V úlohe Angeliky sa predstavila Kamila Nývltová a jej osudová láska Joffrey de Peyrac bol Josef Vojtek. Áno, ten z Kabátu :D. Čo ma najprv mimoriadne prekvapilo, ale čím viac som ho sledovala a hlavne počúvala ten jeho charakteristický chraplák, tým viac mi do úlohy postaršieho, životom ošľahaného, zjazveného de Peyraca sedel!

nedeľa, 13. novembra 2016

OUTFIT *6: Ako Vynosiť ČERVENÝ KORZET s ramienkami

Vlastním tri korzety. Ako milovník viktoriánskej módy je prirodzené, že som chcela vyskúšať aj tento doplnok... a nakoniec sa z toho stal môj najobľúbenejší kúsok z viktoriánskych doplnkov. Veľmi rada by som mala zbierku korzetov a keďže moja dobrá kamarátka tvrdí, že počet tri už tvorí zbierku, hádam som ju už úspešne započala :D. Chcela by som vám predstaviť svoj najkrajší a tiež najnovší prírastok. Červený korzet, ktorý pôsobí ako brokátový. Chvíľu som uvažovala aj nad damašekovým, ale tie majú vzory v rovnakej farbe, len v inom odtieni. Čiže tento korzet mal naznačovať ťažký brokát a presne tak „ťažko“ sa aj nosí :D.
Je mimoriadne pevný. Má 14 kovových kostíc. Vzhľadom na fakt, že korzet má aj hrubé ramienka, kostice sú dlhé, aby udržali dokonalý tvar po celej dĺžke. Čo sa týka mojich korzetov – mám jeden malý pod prsia, ktorý sťahuje iba spodnú časť tela, tesne pod rebrami, čiže hrudník je voľný pre dýchanie a druhý je aj cez prsia, avšak dá sa stiahnuť „naoko“. S týmto korzetom to nejde. Ak má vyzerať prijateľne a ramienka nemajú nevzhľadne odstávať, musí sa zašnurovať riadne a tak celkovo nepripúšťa možnosť uvoľňovania viazania na určitých miestach. Prežila som v ňom však celý deň a musím povedať, že hoci bežať k autu sa s ním nedá, pretože sa to potom skrátka nedá rozdýchať :D, je nositeľný. Na druhý deň síce rebrá bolia, ale v konkrétny deň sa dá na jeho pevnosť zvyknúť.

štvrtok, 10. novembra 2016

10.11.- Trebalo mu...

„Teuško, treba ti cikať?“
„Nie.“
„Teuško, treba ti cikať?“
„Nie, mama.“
O hodinu neskôr.
„Poď, ideme cikať.“
„Nie, netreba mama.“
O hodinu neskôr.
„Vidím, že ti treba, Teodor. Poď, ideme.“
„NIE!!! Netreba! Nechaj ma!“
Cítim sa ako matka násilníčka, jedna z tých, čo od rána do večera verklíkujú – Papať? Cikať? Smädný? Smutný? Kakať? Povedz mi, povedzemi, POVEDZ MI, POVEDZMI!!!!
„Teuško, treba ti...“
„NIE!“ (a znie to už ako - Nie, mama! Strč sa! Nechaj ma žiť!)
Otvárajú sa dvere ordinácie a my konečne ideme na istú kontrolu k lekárke, ktorú nebudem spomínať, pretože by si mláďa o 15 rokov pomyslelo, že ma musí nenávidieť za rozširovanie chúlostivých informácií o jeho drahocennej háklivej osobe.
O päť minút mu navliekam pančuchy  a nohavice a keď sa obrátim k lekárke, tak ona len sucho podotkne:
„Asi vám ciká.“
No a je to tu. Po milión otázkach a milión neuveriteľne sebaistých záporných odpovediach ostala pod mojim dieťaťom na zemi v ordinácii mláčka. A keď hovorím mláčka, tak myslím – mláka – ktorú išla sestrička utrieť mopom. Ja som sa mimoriadne „potešila“ tým čižmám, do ktorých si nacikal! A tie mokré nohavice. Vonku prvé zasnežené ráno...
No a potom neopakuj svoje domnienky ako verklík a nevsugeruj mu svoje presvedčenie!!! Nabudúce sa po tých troch hodinách tak ľahko nevzdám! Keď mu hovorím, že mu treba cikať, tak to má prijať ako fakt! 

ALICA V REŤAZIACH (v celku na stiahnutie)

Kto by mal záujem dostať Alicu v Reťaziach v PDF súbore, teda pekne pokope a upratanú :D a s fešnou obálkou (za ktorú môže môj drahý), tak si ju môže stiahnuť z tohto webu, kde som knihu nahrala, zadarmo.

utorok, 8. novembra 2016

TUDOROVSKÝ PORCELÁN (Royal Tudor Ware - Klasika Anglického Stolovania)

Dlho, veľmi dlho som hľadala kanvičku, do ktorej by som prelievala kávu z French Pressu. Lenže čakala som na niečo, čo mi prirastie k srdcu. Niektoré kanvičky boli príliš moderné, iné príliš „baňaté“, veď si predsa nechcem nalievať čaj! ... iné príliš modré... :D Niet divu, že to musela zobrať do rúk moja kamarátka BB. Vycestovala do Poľska a popri svojom výlete obchádzala starožitníctva a nech to znie akokoľvek divne – v Poľskom starožitníctve našla tradičný tudorovský porcelán. Priniesla mi skvost, ktorý mi na prvé kávovanie prirástol k srdcu. K mojej kanvičke som sa rozhodla vyhľadať zopár informácií, predsalen je to kus histórie. Nuž, práve o tomto kúsku, aj keď spomínaný porcelán je v Anglicku dosť známy (zdá sa mi, že asi ako u nás klasické „cibuláky“), sa hľadajú informácie dosť ťažko. Aj keď najviac by ma asi zaujímalo, komu konkrétne patril a ako sa dostal až do Poľska.

nedeľa, 6. novembra 2016

Rodičia Vypustení do Sveta...

Takže konečne sme s manželom mali priestor na rande. Mláďa ostalo doma so starými rodičmi a doliečovalo sa, rodičia si skrátka vybrali svoje „voľno“. Pretože inak by skončili na psychiatrii, len tak medzi nami :D. Veď viete, dvojtýždňová choroba...*tik v oku, slina v kútiku úst. A ako to vyzerá, keď idú rodičia konečne sami von? No idú do kina na rozprávku! A sedia tam ako jediný bezdetný pár uprostred skupiniek detí. My proste vždy musíme ostať v téme! Aj keď sa občas tak veľmi snažíme o opak! Prikladám aj nezverejniteľnú fotku, aby som skutočne bezdetných varovala, čo spraví s vaším duševným zdravím dieťa vo „vírusovom období“. Ako tomu predísť? Nijako! Je to povinná fáza, niečo ako puberta. Choré dieťa, zbláznení rodičia. 
Rodičia objavili Prismu