sobota, 17. decembra 2016

divadlo: MADAME BOVARY

Niekto tam hore sa rozhodol, že tento rok musím stoj čo stoj ukončiť mimoriadne kultúrne! A tak ako mi z neba len tak spadol lístok na muzikál Angelika, tak mi z neba spadol lístok do Národného divadla na drámu Fanny a Alexander. A prečo je v titule Madame Bovary? Nuž...moja drahá švagriná Deniska ma pozvala do divadla, pretože švagor je marod. Teda znova som prišla k lístku ako slepé kura k zrnu. Vravela som si - 3,5 hodiny Fanny a Alexander, no hádam to bude dobré, nepoznám, ale rada pôjdem. No a zrazu bolo predstavenie zrušené. Toho dňa, kedy sme mali ísť, niekto ochorel a z Fanny a Alexandra sa vykľulo náhradné predstavenia – Madame Bovary. Nedokážem ani opísať aká istota a radosť ma zaliali xD Také veľké, že keď som to spomenula mladej šatniarke (ako som tak uprostred všeobecného frflania zahlásila: „Ja som tuším jediná, ktorú zmena úprimne teší“), tak sa začala od srdca smiať a zrazu sme sa obe nahlas smiali :D. Trochu bláznivé. Lenže ja Flaubertovu Madame Bovary milujem! Naozaj, zbožňovala som ten román(asi zasa ako jediná široko ďaleko som bola spokojná :D), takže som ostala príjemne rozrušená, že idem práve na toto predstavenie! Ako sa vraví – ako pre mňa!
Madame Bovary a jej dobrosrdečný jednoduchý manžel Charles sa nám predstavili až v momente keď sa presťahovali na vidiek a Emma čakala ich dieťa, teda bez tých úvodných viet z knihy, ktoré si viac menej pamätám dodnes, keď si „myslela, že pociťuje lásku“ ... ale... „domnievala sa, že sa zmýlila“. Asi väčšina z nás aspoň približne vie, čo Flaubert (ktorý sa pre amorálnosť pani Bovaryovej dostal až pred súd) vo svojom diele predostrel. Emma Bovary je spočiatku naivná a dychtivá po všetkom, čo jej manželský život má priniesť, no čoskoro zisťuje, že sa dostala do pasce nudy, prázdnoty a nenaplnených túžob. V trýzni svojej vnútornej ničoty podstupuje sebazničujúcu cestu do náručia milencov, ktorých si vo svojom zúfalstve vydržiava, čím padá do rúk úžerníkovi, ktorý ju a jej manžela, ktorý ju aj napriek poklesku stále slepo miluje a doslova stavia na piedestál , postupne zadlžuje. Emma sa naháňa za vidinou šťastia, ktoré si nedokáže vynútiť, zmieta sa medzi amorálnosťou a výčitkami svedomia, zanedbáva svoju rodinu a doslova trpí pod tlakom spoločnosti, ktorá od nej vyžaduje určitý typ správania. Všetko je však zúfalo márne a nevinná mladá žena sa postupnými fázami mení na nešťastnú labilnú bytosť bez kúska úprimného šťastného citu.
Madame Bovary stvárnila Táňa Pauhofová a hoci niekedy mám pocit, že už je jej všade príliš (hlavne v divadle), mala som dojem, že Emma Bovary je jej životná úloha. Jej bolesť bola taká neskutočne realistická, že sotva prišla prvá prestávka, mala som v očiach slzy. Jej stvárnenie bolo doslova sugestívne a vyvolala voči Emme aj moje sympatie a ľútosť, hoci v knihe som ju považovala vyslovene za anti-hrdinku, ktorá ubližovala láskavému Charlesovi (Ľuboš Kostelný). Časť, kedy sa Bovary stretla so svojim milencom v divadle a herci celú scénu zahrali prechádzajúc sa medzi divákmi a hodnú chvíľu stáli priamo pri mne, vo mne vyvolávala tajenie dychu a skutočné zimomriavky. Aj celkové členenie scény, ktorá vyvolávala dojem, akoby sa občas odohrávalo hneď niekoľko dejových liniek, ma nemiatlo a prišlo mi zaujímavé. Tak sme v jednej chvíli sledovali rozhovor všetečných dedinčanov na javisku a zároveň Bovary a jej milenca nad nami na balkóne! Kostýmy ani nevraviac. Scéna bola úsporná, ale aj to malo svoj účel – naproti nej vynikli prekrásne farebné róby, ktoré tiež poukazovali na vnútorné rozpoloženie hlavnej postavy.
Čo bolo oproti knižnej predlohe iné bol aj kúštik humoru, ktorý sa v hre objavoval. Sprvu som si nebola istá, či je to to pravé pre Flaubertovo komplikované dielo, avšak je, práve čriepky žartov, ktoré postupne zanikli, ešte umocnili narastajúcu depresívnosť a katastrofu na konci.
Aj samotný koniec bol trošku pozmenený oproti knižnej predlohe, avšak neuškodil. Bol prekrásne výpovedný a dojímavý. Myslím si, že polovica hľadiska (oproti tej chechtajúcej sa, čo nič nechápala – aj takí ľudia sú) sa premenila na slzavé údolie.
Aby som to zhrnula – Madame Bovary považujem za to najlepšie, čo som tento rok v divadle zhliadla! Nespomínam si, kedy naposledy som bola v divadle natoľko čulá a tak hltala každé jedno slovo, čo na javisku padlo. Pre mňa je to dokonalé dielo!




Obr.
http://static.webnoviny.sk/

4 komentáre:

  1. oooo tak ja už by som sa tešila z kostýmov :D ak by bol príbeh o ničom ...ale ako tak čítam....je škoda ze nežijem v hlavnom meste....nevadí všetko ma svoje za a proti :) a mam rada Táňu ja ju nevidím nikde :D.....len vo filme....a keď k nám zavitajú "kočovné" divadla tak medzi nimi Táňu hľadám marne.....:)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Ja som maximálne nadšená, nádherné dielo. Síce neviem porovnať s knihou, ale predstavenie nad moje očakávania. Veľa emócií, chcelo sa mi plakať a súcitiť s Emmou. Dokonale upravená a krásna Táňa, kostýmy a jej vžitie sa do role.. Pre mňa tam ona hviezdila :) Veľmi som si to užila a mám pocit, že vždy keď niekto spomenie, že túži po láske, tak si spomeniem na Emmine oči hľadiace do javiska ...

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. aj keď dejovo sa to mierne líšilo (a Flaubertova kniha nemá ani štipku humoru), tak v tom pretlaku emócii to verne splnilo moje očakávania od divadelnej verzie Madame Bovary :D

      Odstrániť