pondelok, 30. januára 2017

30.1. - Schovávačka

Mláďa zbožňuje hru na schovávačku. Ale obvykle z neho vždy niečo trčí, ani nevraviac, že sa ohlasuje ako: „Môžeš! Tu som!!“ Mimoriadne ma pobavila fotka, čo mi poslal švagor, keď bol Teo na víkende u starých rodičov. Ibaže jej vtipnosť podporili aj rozdielne ponožky, ktoré mu pani matka zbalila :D. No čo už. Nikto nie je dokonalý. 

štvrtok, 26. januára 2017

KAMEJE a ich miesto v histórii šperkov

Keďže kameje boli typom šperku, ktorý je pre mňa osobne veľmi obľúbený, rozhodla som sa na tieto vznešene pôsobiace ozdoby trošku zamerať. Dúfam, že sa vám článok bude páčiť a hádam v nich nájdete rovnaké zaľúbenie ako ja:).

História Kamejí
Majú za sebou hlbokú históriu. Kameje boli populárne už v časoch starovekého Ríma a Grécka, odkiaľ pochádzajú mnohé nálezy, ktoré nám ukazujú, že tento vyrezávaný šperk nebol vždy iba profilom dámy, čo sa stalo vysoko popularizovanou predstavou kameje od Viktoriánskeho obdobia vyššie.

utorok, 17. januára 2017

OUTFIT *7: Prečo som mala MODRÉ SVADOBNÉ ŠATY a čo s nimi ďalej...

Keď som sa v máji 2016 vydávala, mala som modré svadobné šaty. V prvom rade preto, že sme nemali tradičnú svadbu, takže som neriešila, ktorá farba sa hodí, smie, alebo v sebe nesie nejaké skryté významy. Eeee... neberú sa náhodou modré šaty na druhú svadbu? Netuším. V každom prípade – toto bola moja prvá xD a som presvedčená, že aj posledná.
Poďme si teraz čo to popísať o mojich šatách. Keďže mi vždy záleží na tom, aby mali moje šaty v sebe čosi historizujúce – či už to je vidno, alebo nie na prvý pohľad, povedala som si, že dokopy majú celkom pekný neskorý edwardiánsky šmrnc. Ten som posilnila hrubou červenou stuhou, ktorú som už kupovala na Slovensku (v kvetinárstve, len tak medzi nami :D) – teda vytvorila som širšiu vrchnú časť, v ktorej o to viac „ukázal“ môj korzetom zvýraznený driek a spadavá sukňa. Celé šaty boli kupované cez e-bay, na ktorý mám šťastnú ruku, takže som sa nebála a ozaj boli trošku drahšie ako je obvyklý e-bayovský priemer. Jediné, čo som na nich menila, boli gombíky na rukávoch – ešte v deň svadby som ich prešívala, aby mi vytvorili užšie zápästia.

pondelok, 16. januára 2017

16.1. - Chcem FUP!

Mama leží polomŕtva krížom cez pohovku (tatino konečne prišiel z práce, tak si môže dovoliť kašľať na všetko), keď príde 3ročný muž a postaví sa jej rovno k hlave.
„Mama, mama, mama! Ja chcem fup!“
„...čo chceš?“
„Fup!“
„... fup?“
„FUP! Chcem FUP!“
„Čo to znamená FUP?!“
„No FUP!! FUP!!!! CHCEM FUP!!“
„Nerozumiem ti ani trt, Teuško.“ *unavený povzdych
„Mama ja chcem fup!... chcem bubli! Chcem fup-bubli... bubli ... bubli-fup!“
„............... Bublifuk?“
„Áno.“ (ktoré znie ako „amo“) „Chcem bubli-fup.“
No a potom sa z toho vymotaj :D. 

štvrtok, 12. januára 2017

ŽIVOT MŔTVEHO CHLAPCA *2/2

Schádzal po schodoch okúzlený. S pocitom, že sa pod maskou dusí a pod kabátom potí, hoci po chrbte sa mu rozliezali ľadové zimomriavky, akoby sa mu po ňom rozbehli pavúky s pichľavými studenými nožičkami. Nohu pred nohu kládol opatrne a pomaly, ruka mu jemne kĺzala po zábradlí, čoraz viac sa vnáral do ospalého vlnenia sa podivných bytostí pod sebou, v ktorých sa čochvíľa stratí... Schádzal nižšie a nižšie, priamo do srdca opulentného priestoru.
     Okrem okúzlenia bol tiež fatálne vydesený. Končatiny mu priam krehli pod toľkou bázňou. Pohyboval sa nenáhlivo, no meravo. Ani si neuvedomoval, že sa snaží zapamätať si každý detail – zemitú vôňu tehlových stien, žiaru svetelných reťazí, snovú náladovú hudbu, ktorá sa medzi ich tancujúcimi telami lenivo prelievala. Odlesky sviec, cinkanie lyžičiek o porcelánové šálky zo zamatových boxov pri stenách. Maľby. Rozmarné pohadzovanie si balónov. Smiech. Hovor. Šušťanie navrstveného tylu...

streda, 11. januára 2017

ŽIVOT MŔTVEHO CHLAPCA *1/2

Ak ste náhodou čítali Alicu v Reťaziach – spomínate si na chlapca, ktorého zabil prvý Dorian? ... Nuž toto jej doplnková poviedka, ktorá mapuje život mŕtveho chlapca a jeho pôsobenie v neo-viktoriánskej komunite Alíc. Prajem príjemnú zábavu. Vo verzii na stiahnutie vcelku (viď. link) už je... ale kto ju čítal tu na blogu, tomu ušla:).

---------

ŽIVOT MŔTVEHO CHLAPCA

Keď ho zbadal ako nastupuje do výťahu na konci nákupnej zóny, vôbec nepremýšľal. Skrátka sa len rozbehol za ním. Šikovne kľučkoval pomedzi ľudí – nízky a vskutku tenký chlapec v školskej uniforme, pod golierom bielej košele mu poskakovala sivo-čierna viazanková mašľa, ruku držal na taške cez rameno akú mali tisíce. Lenže tá jeho mala na hnedej koženke vyšitú špirálu z rôznofarebných gombíkov.