nedeľa, 12. februára 2017

12.2. - PAPIEROVÉ ZVIERATÁ a dráma okolo toho...

Tak vám poviem niečo o tom – Robiť niečo pre dieťa... Je chorý, čo znamená, že už týždeň mám doma znudeného „3ročného muža“ (ako ho raz nazval istý doktor). Mať choré dieťa znamená byť sám tak trochu chorý, pretože sa z toho bytu nepohnete tiež, celé noci pri ňom prebdiete, pretože keď má „3ročný muž“ vysoké horúčky, tak si proste nemôžete dovoliť zdriemnuť. Jediné, čo ma udržovalo pri zdravom rozume bolo písanie istej poviedkovej série na môj druhý blog, kedykoľvek sa mu podarilo súvislo zaspať a dať mi voľnú chvíľku, čo bola asi hodina a pol denne, keďže dlhé poobedné spánky odpadli – mladému sa zalievalo hrdlo hlienmi, čiže nevydržal ležať a pospať si. Nuž ale na pokraji prahu psychiatrie, keď konečne raz poriadne zaspal, som si povedala, že teda budem top-rodička a sľúbila som mu, že kým bude spať vystrihnem mu z papiera zvieratká na omaľovávanie, aby sme zahnali nudu. Viete, taká tá klasika preložených zverov, ktoré vystrihnete tak, aby stáli na stole.