pondelok, 20. februára 2017

Aká bola KRÁĽOVNÁ VIKTÓRIA MATKA?

„Nevadí, nabudúce to bude princ“ – boli vraj prvé slová kráľovnej Viktórie, keď priviedla na svet svoje prvé dieťa, dcéru Viktóriu.
Jej ľahostajná reakcia v dosť veľkej miere poukazuje tak celkovo na jej postoj k materstvu. Nakoniec mala 9 detí a už druhé naozaj bolo princom – Edward, ktorého volali Bertie. Pri synovi Leopoldovi, štvrtom synovi, sa prejavilo rodinné prekliatie – hemofília, ktorou trpeli synovia od matiek prenášateliek. Pre zväzky s európskymi rodmi, pre ktoré Viktória deti "využila", sa choroba dokonca začala nazývať "kráľovskou chorobou", nakoľko sa gén týmto spôsobom poslal ďalej.
Svojho manžela princa Alberta de Saxe-Coburg-Gotha (ktorý bol jej bratrancom) považovala za svoju skutočnú životnú lásku. Je o nej predsa všeobecne známe, že po jeho smrti na brušný týfus sa stala „kráľovnou vdovou“, ktorá tak neúnavne smútila, až to začalo verejnosti prekážať. Ešte aj na zásnubnej fotografii svojho syna Bertieho tvrdošijne hľadela na Albertovu bustu, o čom si môžeme len domýšľať ako to na „mladých“ pôsobilo. Zdá sa, že naozaj dávala najavo, že jej muž bol pre ňu omnoho viac ako spoloční potomkovia, i keď splodení z lásky.
Paradoxne, manžela milovala – so všetkými aspektmi, ktoré manželský život prinášal – no k ich spoločným deťom prechovávala chladný vzťah a nechávala ich vychovávať druhým ľuďom. Už ako tehotná sa necítila dobre a svojej vlastnej dcére sa v liste zverila, že pri pôrode sa cíti ako obyčajná „fena“. Ani zďaleka to pre ňu nebol magický zážitok, pôrod bol pre ňu „temná stránka manželstva“. Dokonca ani novorodenci jej neprišli veľmi vzhľadní. Albert mal vraj oveľa bližší vzťah k deťom.
Je známy prípad, kedy dokonca šokovala svojho lekára požiadavkou, aby ju oboznámil s možnosťami oddávať sa svojmu manželovi a pri tom sa nedostať do druhého stavu.
Možno si nedokázala nájsť vzťah k vlastným deťom aj z dôvodu, že mala sama veľmi chladné vzťahy so svojou diktátorskou matkou. Ich antipatia bola natoľko silná, že keď Viktória v 18tich rokoch zasadla na trón a presťahovala sa do Buckhingamského paláca, svoju matku vykázala do najodľahlejších komnát.
Citová vzdialenosť medzi matkami a deťmi z vysokej spoločnosti nebola ničím neobvyklým, no Viktória sa ňou pravdepodobne ani netajila.




Zdroje:
http://www.shz.sk/node/9
KNIHA: Kráľovné, cisárovné a konkubíny (Claudia Gold)
Obr.
http://www.queen-victorias-scrapbook.org

9 komentárov:

  1. Fíí, tá fotka...neviem, či mi príde skôr smutná, alebo vtipná. Musela to byť zaujímavá povaha :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Myslíš - ťažká povaha?:D

      Odstrániť
    2. :D Zrejme už zdedená :D ale tak mohla si to zrejme dovoliť, aj keď chúďatá deti... :P

      Odstrániť
  2. az mi prislo jej deti luto....boze....poniektori by sa vazne nemali stat rodicmi :(

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. myslím, že v tejto ére takto vyrastalo veľa detí.

      Odstrániť
    2. vsak to je na tom to najsmutnejsie :(

      Odstrániť
  3. Ale, ved vtedy kazda druha zena reagovala podobne, ked sa jej narodilo dievca, potrebovali chlapcov na pokracovanie rodu (a nastupcu tronu), dievcata znamenali skor starost. A v kralovskych rodinach zvacsa nevychovavali deti kralovne, no mne by teda pre tieto veci, ako strasna matka neprisla. Myslim, ze matky mozu dokazat viac detom inymi vecami, ako tym, ze sa na fotke budu pozerat na zosnuleho manzela..., ale tak to je moj nazor no

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. dokazat ublizit...som vynechala slovo :)

      Odstrániť
    2. Áno, je to bežný spôsob vychovy šľachtica Viktorianca, no zasa môj názor je,že aj tak vždy záleží aj na povahe, jej manžel napr dokazal mať vrelsi vztah k deťom :-)

      Odstrániť