streda 11. októbra 2017

Ako to dopadne, keď chce byť jeden z rodičov „dobrý policajt“

Drahého niekedy prepadne silná túžba byť „dobrý policajtom“. Vždy som bola proti, pretože logicky potom na mňa pripadá tá horšia úloha. Vo výsledku je to ale kontraproduktívny postoj aj pre neho. Mláďa totiž inštinktívne vycítilo, že je mäkota a začína ma proti nemu používať ako zbraň. Názorný príklad:
Tato, prosím si chipsy.“
„Nie Teuško, to nie je jedlo pre teba.“
„Poviem to mame a tá ti vynadá!“
Samozrejme mu nevynadám, že nedal mladému na raňajky chipsy :D, ale evidentne dúfa, že som ideálny zastrašovací aspekt :D.
Včerajší príklad to však demonštroval ešte krajšie.
Čítala som mu rozprávku a on vyhlásil, že je smädný. Zavolala som na drahého do obývačky, aby mu k postieľke priniesol vodu, ale nepočul.
Hovorím: „Choď za tatinkom a pekne ho popros, aby ti dal piť.“
S nevinným pohľadom prikývol a vyrazil. Počula som ako predupal predsieň, vrazil do obývačky a autoritatívnym – šušľavým – hlasom zareval:
„Nepočul si?!!! Maminka ti káže doniesť vodu!“
No drzosť nad drzosť, aby trpaslík, čo ledva rozprával takto zaziapol po rodičovi, doslovne v znení: „Neošul si? Maminka ti káše donést piť!“
Takže moja rada znie nebyť prehnané sladký :D. Ono tie tvory vašu dobrotu vycítia na kilometre a potom si počkajú na vhodnú príležitosť, kedy ju použijú proti vám a bez ľútosti zaútočia!

4 komentáre: